Pacient sa na štandardné lôžko dostane buď akútne alebo plánovane. Aby sa pacient dostal na štandardné lôžko inak ako akútne, musí prebehnúť pár dôležitých krokov pred samotnou realizáciou hospitalizácie. S určitosťou je prvým krokom tohto procesu kontakt samotného pacienta s chirurgom, a to vo väčšine prípadov pre ochorenie, ktoré vyžaduje operačné riešenie. Druhým krokom je naplánovanie operačného výkonu. V ďalšom období sú dôležité všetky predoperačné metódy, ktoré povolujú pacientovi nástup k hospitalizácii k chirurgickému výkonu.
Začiatok starostlivost o chirurgického pacienta začína jeho príjmom na oddelenie. Príjem pozostáva z príjmu lekárskeho – chirurgického, tak z príjmu sesterského. Následuje kontrola potrebnej dokumentácie, všetkých predoperačných vyšetrení vrátane anesteziologického vyšetrenia a umiestnenie pacienta na lôžko. Následuje samotná príprava na operačný výkon.
V perioperačnom období, resp. v deň operácie je pacient lačný a vhodne premedikovaný, so zabezpečeným periférnym žilovým vstupom. Po rannej vizite je preložený na operačný trakt. Na štandardné oddelenie sa vracia v stabilizovanom stave, po dospaní v dospávacej izbe, ktorá by mala byť súčasťou oddelenia operačných sál.
Po preložení na štandardné oddelenie je potrebné pacienta lekársky vyšetriť a skontrolovať jeho fyziologické funkcie a zhodnotiť jeho subjektívne ťažkosti. Meria sa tlak krvi, tepová frekvencia, teplota, saturácia kyslíkom, kontroluje sa ev. zavedená drenáž – obsah, množstvo, funkcia. Ďalej je potrebné kontrolovať operačné incízie a vylúčiť komplikácie v rane. Pri operačných výkonoch na končatinách nutné vyšetriť aj perifériu končatiny. Následne zapísať pooperačný nález do samotného dekurzu a rozpísať potrebnú medikáciu a ordinácie.
V pooperačnom období je starostlivosť zameraná na základné fyziologické funkcie, chirurgickú ranu, výživu a realimentáciu, začína sa s rehabilitáciou s cieľom vertikalizovať pacienta v čo najkratšom období.
Kontakt s chirurgickým pacientom
Prvý kontakt chirurga s pacientom sa hodnotí ako kritický a vyžaduje od lekára seriózny prístup s využitím jeho odborných vedomostí a skúseností z praxe. Ide o vzťahy, ktoré trvajú vo fáze vyšetrovania, tak aj počas predoperačnej prípravy, perioperačne aj pri pooperačnej starostlivosti.
Plánované operačné výkony
Plánovaný výkon, je výkon, ktorý nie je časovo ohrozený náhlym zhoršením ochorenia, pre ktoré bol pacient indikovaný k operácii. Realizácia takého výkonu je výsledkom dohody medzi pacientom a chirurgom. Niektorí pacienti súria s termínom operácie, iní naopak odkladajú výkon na neskoršiu dobu. Ak je však diagnóza operácie určená, chirurg by mal pacienta upozorniť na možné zhoršenie jeho stavu po odkladaní výkonu, a ak takého nebezpečenie hrozí, je potrebné nájsť spoločné rozumné riešenie termínu operácie. Zisk pri takomto postupe predstavuje časová rezerva na predoperačnú prípravu, vrátane rehabilitácie.
Predoperačné postupy
Každý chirurg musí pred operáciou dokonale poznať klinický stav pacienta. Druhým dôležitým bodov v predoperačnom období je dôkladné informovanie pacienta o samotnom operačnom výkone s jeho písomným súhlasom a porozumením.
Zhodnotenie základných vyšetrení
Po absolvovaní základného chirurgického vyšetrenia a po zhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení následuje vyslovenie diagnózy. Ďalší priebeh je v rukách chirurga a iných špecialistov, ktorí zhodnotia operačné riziko pri výkone, najmä u pacientoch s významnými orgánovými zmenami a chorobami.
Predoperačná príprava
Pri plánovaní operačného výkonu je chirurg povinný:
- Reálne zhodnotiť klinický stav pacienta – na základe fyzikálneho vyšetrenia a paraklinických vyšetrovacích metód
- Reálne odhadnúť predpokladanú odpoveď pacientovho organizmu na operačnú záťaž
- Odhadnúť stupeň možnej diskrepancie medzi predpokladáným a skutočným perioperačným nálezom a upozorniť na takúto možnosť aj pacienta
- Odhadnúť stupeň operačného rizika u pacientov s ťažkými organovými zmenami
- Potvrdiť neodkladnosť výkonu
Časový faktor operácie
Ochorenia s náhlym vznikom, rýchlym priebehom a zhoršovaním stavu skracujú celkový čas vyšetrenia na hodiny, ev. minúty. Týka sa to aj predoperačnej prípravy pacienta. Ide o urgentné a akútne stavy s rôznymi príčinami vzniku, pričom nie všetky patria do sféry čisto chirurgických ochorení.
Urgentné postupy
Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré bezprostredne ohrozujú pacienta na živote. Ochorenia, kde pacienta môže zachrániť len urgentný chirurgický výkon. Operačný tím sa sústreďuje na zabezpečenie vitálnych funkcii a ihneď rieši príčinu a podstatu stavu.
Akútne postupy
Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré majú náhly vznik a priebeh, ale nie je taká časová tieseň pre výkon ako v prípade urgentných stavov. Operačný výkon je potrebný do pár hodín od vzniku ťažkostí.
Akútne príhody v pooperačnom období
Ide o stavy, ktoré sa vyvinuli vo fáze po operácii a ktoré treba riešiť chirurgicky akútne alebo urgentne.
- Pooperačné krvácanie
- Pooperačná peritinitída
- Nesprávne založená dutinová drenáž
- Komplikácie s prejavmi septikémie a šoku
Liečba bolesti
Základnom farmakoterapie bolesti je systematický postup založený na 3 skupinách liekov – neopioidové analgetiká, opioidové analgetiká a adjuvantné analgetiká.
Neopioidové analgetiká
- Nesteroidné protizápalové analgetiká/antiflogistiká (NSA)
- Ibuprofen
- Diklofenak
- Nimesulid
- Antipyretiká
- Paracetamol, acetaminofen
- Metamizol
Opioidové analgetiká
- Opioidy pre miernu a strednú bolesť (II. stupeň)
- Kodeín
- Tramadol
- Petidín
- Opioidy pre strednú a silnú bolesť (III. stupeň)
- Morfin
- Fentanyl
Adjuvantné lieky
- Kortikosteroidy
- Dexametazón
- Bisfosfonáty
- Alendronát
- Klodronát
Výživa
Operačný výkon je trauma sprevádzaná stresovou reakciou, ktorá je úmerná rozsahu a dĺžke trvania výkonu. Pri stresovej situácii dochádza k mobilizácii energetických a stavebných látok potrebných na reparáciu a regeneráciu operačných rán aj na celkovú rekonvalescenciu.
Operačný stres u malnutričných pacientov sa manifestuje vo forme autokanibalizmu, s uvoľňovaním nutričných molekúl z vlastných štruktúr orgánov a tkanív, so zvýšeným rizikom multiorgánovej dysfunkcie. Malnutrícia znižuje imunitu, zvyšuje frekvenciu septických komplikácii a zhoršuje ich priebeh. Chýbajú molekuly potrebné na reparačné pochody, viazne rekonvalescencia. Hodnota kvalitného operačného výkonu sa znehodnocuje množstvom komplikácii v dôsledku malnutrície.
Parenterálna výživa
Parenterálna výživa predstavuje pohodlnú alternatívu výživy pri zlyhaní GIT funkcii alebo v čase lačnenia pred operačným výkonom. Negatívum je, v prípade dlhodobého vyradenia GIT z činnosti, že vzniká atrofia sliznice so zvýšenou translokáciou baktérii.
Dnes je parenterálna výživa obohatená o nutrienty, ktoré sú esenciálne pre rast a obnovu črevných epitelových buniek a pre stabilizáciu integrity črevnej steny.
Enterálna výživa
Negatívum parenterálnej výživy viedlo k vývoju nutričných prípravkov enterálnej výživy so živinami v polymérnej a oligomérnej forme, ktoré sú ľahko vstrebateľné bez potreby digescie. Enterálna výživa sa začala používať v predoperačnej príprave na korekciu malnutrície, čo znížilo aj množstvo pooperačných komplikací spôsobeních malnutríciou.
Predoperačná výživa
Je indikovaná u malnutričných pacientov pripravovaných na elektívny výkon. Zvyčajne stačí 10 dní kvalitnej enterálnej výživy. V prípadoch neefektívnej enterálnej výživy alebo pri problémoch s pasážov GIT, je indikovaná parenterálna výživa. U ťažko malnutričných pacientov sa pokračuje s výživou aj v pooperačnom období.
Rehabilitácia
V rámci predoperačnej prípravy je potrebné zvládnuť nácvik správneho ekonomického dýchania. Je vhodné nacvičovať dychovú gymnastiku, zlepšiť svalovú silu kondičným cvičením a udržiavať rozsah pohyblivosti v kĺboch.
Pooperačná rehabilitačná starostlivosť u operovaného pacienta má za cieľ zabrániť vzniku pooperačnej choroby, vytvoriť optimálne podmienky pre funkciu pohybového aparátu, udržať integritu kože a nacvičovať dýchanie tak, aby uľahčilo pacientovi adaptáciu na nové podmienky vytvorené operáciou.
Všeobecná pooperačná rehabilitácia
- Premiestňovanie – lekár úrčí, kedy možno začať s vertikalizáciou
- Sebaobsluha – učenie pacienta brať si veci zo stolíka, jesť, piť, umývať sa, vykonať potrebu
Špeciálna pooperačná rehabilitácia
- Polohovanie
- Dýchacia gymnastika
- Pasívna hybnosť
- Aktívne cvičenia
- Boj s bolesťou
- Nácvik chôdze s barlami
Zdroj: Zdroje a literatúra