Tromboembolická choroba

Chorobný proces, označovaný ako tromboembolická choroba (TECH), predstavuje komplexnú nozologickú jednotku. Vzniká ako následok prítomnosti trombu vo venóznom riečisku a/alebo embolizácie častí trombu do pľúcneho obehu.

Zahŕňa teda 2 klinické entity, ktoré sú manifestáciou toho istého ochorenia.
  1. Trombóza hlbokých žíl
  2. Pľúcna embólia

1. Trombóza hlbokých žíl

Trombóza hlbokých žíl (HŽT) horných alebo dolných končatín alebo panvy (prípadne aj trombózu centrálnych žíl súvisiacu napr. s prítomnosťou centrálneho žilového katétra)

  • Najčastejším zdrojom pľúcnej embólie je hlboká žilová trombóza dolných končatín (až 85%), menej často bývajú zdrojom žily panvové a obličkové, ako aj dolná dutá žila
  • Riziko vzniku pľúcnej embólie významne stúpa pri progresii trombu do v. poplitea a vyššie
  • HŽT horných končatín (v. brachialis, v. axillaris, v. subclavia) predstavuje iba 4 – 10 % všetkých prípadov a je často asymptomatická.

Typy hlbokej žilovej trombózy:

  1. Ascendentná HŽT – vzniká v žilách lýtka a šíri sa do proximálnych femorálnych alebo ilických žíl
  2. Transfasciálna trombóza – vzniká z povrchových žíl dolnej končatiny (v. saphena magna / parva), propaguje sa proximálne a môže progredovať na HŽT
  3. Descendentná HŽT – vzniká v ilických vénach, najčastejšie vľavo

2. Pľúcna embólia 

Pľúcna embólia (PE), ktorá vzniká prechodom uvoľneného trombu do pľúcnych tepien a ich vetiev.

  • Je najzávažnejšou manifestáciou TECH a už dlhé roky je stále jednou z najčastejších príčin neočakávaného úmrtia hospitalizovaných pacientov.
  • Nezriedka sa nenájde zdroj v periférii. Jedným z vysvetlení je vznik trombu priamo v pľúcnom riečisku.
  • Existuje aj PE bez trombózy (vzduchová, plodovou vodou, a pod.)

Typy pľúcnej embólie:

  1. Periférna, subsegmentálna – najľahšia forma PE, ide o hemoragický pľúcny infarkt s pleurálnou bolesťou a hemoptýzou.
  2. Centrálna, segmentálna alebo lobárna – je stredne závažná PE, prejavuje sa izolovaným dyspnoe.
  3. Centrálna PE s masívnou obštrukciou pľúcnych tepien – je najťažšou formou PE. Sprevádza ju obštrukčné zlyhanie obehu s podielom kardiálnej dysfunkcie

Neliečená PE sa môže v priebehu dní až týždňov opakovať (rekurujúca resp. sukcesívna forma) a môže sa spontánne upraviť alebo skončiť letálne !

Etiopatogenéza

Všeobecné rizikové faktory:

  • Vek
  • Imobilizácia dlhšia než 3 dni
  • Gravidita a puerpérium
  • Veľká operácia (v posledných štyroch týždňoch)
  • Dlhá cesta lietadlom alebo autom nad 4 hodiny (v posledných štyroch týždňoch)
  • Onkologické ochorenie
  • Predchádzajúca epizóda trombózy žíl v anamnéze
  • Cievna mozgová príhoda
  • Akútny infarkt myokardu
  • Kongestívna kardiálna insuficiencia
  • Sepsa
  • Nefrotický syndróm
  • Ulcerózna kolitída
  • Úrazy, polytrauma, poranenie mozgu alebo miechy, popáleniny, fraktúry dolných končatín

Vaskulitídy ako rizikový faktor:

  • Systémový lupus erythematosus
  • Behçetov syndróm
  • Homocysteinúria

Farmakologické rizikové faktory:

  • Abúzus drog
  • Perorálna antikoncepcia
  • Estrogény
  • Heparínom indukovaná trombocytopénia

Hematologické ochorenia ako rizikový faktor:

  • Polycythaemia vera
  • Trombocytóza
  • Hereditárne poruchy koagulácie a fibrinolýzy:
    • Deficit antitrombínu III
    • Deficit proteínu C
    • Deficit proteínu S
    • Mutácia protrombínu 20210A
    • Faktor V Leiden
    • Dysfibrinogenémie a poruchy aktivácie plazminogénu

Rizikové faktory TECH sa rozdeľujú aj podľa významnosti a to podľa odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti s využitím tzv. odds ratio (OR).

Klinický obraz

  1. Hlboká žilová trombóza
    • Palpačná bolestivosť končatiny
    • Edém končatiny
    • Lividné sfarbenie končatiny
  2. Pľúcna embólia
    • Dyspnoe – často náhly vznik
    • Tachypnoe a tachykardia
    • Bolesť na hrudi – pleuritický charakter alebo vo forme stenokardie
    • Kašeľ
    • Hemoptýza
    • Synkopa
    • Bolesť DK

Hemodynamickou nestabilitou sa prejavuje menej ako 10% prípadov PE. Objektívne okrem hypotenzie sú prítomné známky akútneho pravostranného srdcového zlyhania (gallotov rytmus, systolický šelest z trikuspidálnej regurgitácie, zvýšená náplň v jugulárnych žilách, hepatomegália) a príznaky šoku (chladné a opotené akrá, periférna cyanóza, znížený kapilárny návrat, nízka diuréza, dezorientácia).

Približne u 10% pacientov vzniká pľúcny infarkt, ktorý je častejší u malých periférne uložených embolizáciach. Typicky vedie k bolesti na hrudi charakteru pleuritídy, môže byť prítomná hemoptýza a niekedy horúčka.

Diagnostika

Hlboká žilová trombóza

  • Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie
  • Skórovacie systémy
  • UZ vyšetrenie
  • CT flebografia

Pľúcna embólia

  • Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie
  • CT angiografia
  • Echokardiografia
  • Laboratórne vyšetrenie

Samotný klinický obraz v diagnostike PE nestačí a dôležité je spojiť príznaky s prítomnosťou rizikových faktorov TECH.

CT angiografia je zobrazovacou metódou k diagnostike pľúcnej embólie považovaná za zlatý štandard. Ďalšie vyšetrenia sú skôr pomocné. Echokardiografia je v diagnostike dôležitá najmä u hemodynamicky nestabilných pacientov.

Skórovací systém pravdepodobnosti hlbokej žilovej trombózy (modifikovaná Wellsova schéma)
Klinická charakteristika Skóre body
Aktívny nádor alebo nádor liečený posledných 6 mesiacov 1
Rozdiel obvodu lýtka > 3 cm 1
Viditeľné kolaterály v podkoží (nevarikózne žily) 1
Edém celej končatiny 1
Jamkovitý (pitting) edém na postihnutej končatine 1
Trombóza v anamnéze 1
Lokalizovaná bolesť v priebehu hlbokých žíl 1
Paralýza, paréza alebo recentná fixácia končatiny 1
Recentné upútanie na lôžku > 3 dni alebo chirurgický zákrok v posledných 12 týždňoch 1
Iná diagnóza pravdepodobnejšia ako flebotrombóza
(Bakerová cysta, celulitída, poškodenie svalu)
-2
Pravdepodobnosť hlbokej žilovej trombózy 2 a viac bodov
Skórovací systém pravdepodobnosti pľúcnej embólie (Wellsova schéma)
Klinická charakteristika Skóre (body)
Prítomnosť príznakov akútnej flebotrombózy 3,0
Iná diagnóza ako PE málo pravdepodobná 3,0
Tachykardia > 100/min 1,5
Operácia alebo imobilizácia končatín počas 4 týždňov 1,5
TECH v anamnéze 1,5
Hemoptýza 1,0
Aktívne nádorové ochorenie (s liečbou posledných 6 mesiacov, ev. paliatívna liečba) 1,0

Pravdepodobnosť pľúcnej embólie
Minimálna < 2,0
Stredná 2,0 – 6,0

Vysoká > 6,0

Alternatívna interpretácia Wellsového skóre

  • Skóre 4 a menej – PE nepravdepodobná, doplniť D-dimér k vylúčeniu PE
  • Skóre 4 a viac – PE pravdepodobná, verifikovať CT angiografiou

Laboratórne vyšetrenie D-diméru má vysokú negatívnu prediktívnu hodnotu, tzn. že negatívny výsledok D-dimérov prakticky vylučuje prítomnosť trombózy v tele, ale naopak pozitivita testu a zvýšenie D-diméru sprevádza mnoho iných stavov – zápal, nádorové ochorenie, gravidita, po operáciách a úrazoch.

D-dimér vzniká degradáciou fibrínu plazmínom. Vyšetrenie má význam u ambulantných pacientoch, pretože u starých a polymorbidných ľudí alebo hospitalizovaných pacientov je zisťovaná znížená koncentrácia D-diméru v krvi. Inú úlohu má stanovenie D-diméru po ukončení niekoľkomesačnej antikoagulačnej liečby žilovej trombózy.

Terapia

Hlboká žilová trombóza

  1. Konzervatívna liečba
    • Antikoagulans – LMWH, NOAC
    • Antiagregans (menej využívané)
  2. Endovaskulárna liečba – pri ileofemorálnej flebotrombóze (nad úroveň inguinálneho väzu)
    • Lokálna trombolytická liečba
    • Perkutánna mechanická trombektomia
    • Perkutánna transluminálna angioplastika s implantáciou stentu
  3. Chirurgická liečba
    • Trombektómia Fogartyho katétrom
    • Palmova operácia
Konzervatívna liečba:

V akútnej fáze liečby sa používajú antiagregačné alebo antikoagulačné preparáty podľa lokalizácie flebotrombózy, veku pacienta a jeho komorbidít. Väčšina pacientov je liečená antiagregačnými preparátmi, buď parenterálne heparínom a jeho derivátmi (LMWH) s následným prechodom na Warfarín, alebo NOACapixaban, dabigatran, rivaroxaban. Základná dĺžka konzervatívnej liečby trombózy sú 3 mesiace, pri trombofilnom stave predĺžená na 3 – 12 mesiacov, ev. dlhodobo niekoľko rokov. Každopádne liečba hlbokej žilovej trombózy je v kompetencii internistu.

Endovaskulárna liečba:

Trombolytikom voľby je rekombinantný aktivátor plazminogénu v dávke 0,5 – 1,0 mg/hod na 96 hod. Optimálny začiatok liečby je do 14 dní od vzniku ťažkostí.

PTA je indikovaná ak sa po lokálnej trombolytickej terapii alebo mechanickej trombektómii nájde stenotická lézia v panvovom riečisku. Stenóza vzniká v mieste kríženia ľavostrannej v. iliaca communis a pravostranej a. iliaca communis, ktorá je podmienaná tuhým väzivovým prstencom, ktorý odoláva vysokotlakovým dilatáciam, preto je vždy nutná implantácia stentu.

Chirurgická liečba:

Chirurgická liečba je indikovaná len u tehotných žien a žien v šestonedelí s búrlivou symptomatológiou a trombózou trvajúcou max 14 dní. Liečba spočíva v trombektómii Fogarty katétrom, často v kombinácii so založením AV shuntu pre zabezpečenie lepšieho prietoku v trombektomovanom úseku.

Pokiaľ pretrvávajú známky žilovej hypertenzie a nedarí sa úspešne rekanalizovať iliofemorálna trombóza, je indikácia k našitiu skríženého iliofemorálneho bypassu s použitím v. saphena magna (Palmova operácia), alebo bypass umelou cievnou protézou a založením AV shuntu.

Každý pacient po chirurgickej liečbe je indikovaný k antikoagulačnej terapii na 12 mesiacov.

Pľúcna embólia

  1. Konzervatívna liečba
    • Antikoagulačná liečba – LMWH, NOAC
    • Trombolytická liečba – altepláza
    • Podporná liečba – volumoexpanzia, vazopresory, pozitívne inotropné látky, oxygenoterapia, ventilácia
  2. Endovaskulárna liečba
    • Fragmentácia trombu
    • Aspiračná trombektómia
    • Reolytická trombektómia
    • Rotačná trombektómia
  3. Chirurgická liečba
    • Embolektómia pľúcnice
Konzervatívna liečba:

Antikoagulačná liečba je zahájená aplikáciou parenterálnych antikoagulans (LMWH) na 5 – 10 dní s následným prechodom na perorálne antikoagulans (NOAC). Trombolytická liečba je indikovaná pri vysoko rizikovej (masívnej) pľúcnej embólii. Podáva sa altepláza v dávke 100mg ako 10 mg bolus počas 1-2 minút a následne  zvyšných 90mg i.v. na 2 hodiny.

Endovaskulárna liečba:

Endovaskulárna liečba je indikovaná u masivnej pľúcnej embólii, buď pri zlyhaní trombolytickej liečby, alebo u pacientov s kontraindikáciou podania Alteplázy. Optimálne sa  rekanalizácia centrálnych kmeňov pľúcnice vykonáva mechanickou trombektómiou (fragmentácia trombu, aspirácia, reolytická či rotačná trombektómia) a následne podanie trombolytika.

Chirurgická liečba:

Chirurgická liečba pľúcnou embolektómiou odstraňuje rozsiahle vmetky z pľúcnych tepien. Je indikovaná pri masívnej PE, ktorá je sprevádzaná šokom a zlyhaním obehu, pri neúčinnej tromboláze a podpornej liečbe.

Prevencia

Pozri článok: Prevencia tromboembolickej choroby

Zdroj: Zdroje a literatúra