Tetanus
Ochorenie spôsobuje G+ sporulujúca anaeróbna tyčinka Clostridium tetani. Prejavuje sa najčastejšie medzi
3. – 21. dňom od poranenia. Ochorenie sa prejavuje spazmom žuvacích a tvárových svalových skupín (trizmus a risus sardonicus) a neskôr sa rozširuje na svaly celého tela (opistotonus). Klinické príznaky spôsobuje neurotoxín (tetanospazmín) produkovaný klostrídiom. Infikovaný končí s asfyxiou v dôsledku spazmu dýchacích svalov a laryngospazmu. Vedomie zostáva plne zachované v priebehu celého ochorenia.
Etiopatogenéza
- Neurotoxín – blokáda inhibičných neurotrasmiterov
Toxín sa naviaže na špecifické gangliozidy na povrchu nervových buniek a pozdĺž nervových vlákien postupuje do CNS. V nervových synapsách blokuje uvoľňovanie inhibičných neurotransmiterov, čo vedie k výrazným svalovým spazmom.
Klinický obraz
- Trizmus
- Risus sardonicus
- Opistotonus
- Asfyxia
Trizmus je čeľustná kontraktúra. Ide o obojstrannú toxickú a tonickú kŕč žuvacích svalov, ktorá je sprevádzaná stuhlosťou šijového a brušného svalstva. V prípade, že je stav sprevádzaný kŕčami aj mimického svalstva, tak nadobúda tvár vzhľad krutého úsmevu, tzv. risus sardonicus. Vyskytuje sa klasicky pri tetane alebo pri rozšírení zápalu krčných mandlí do okolitých tkanív.
Opistotonus môže byť príznakom tetanu, vážných prípadov mozgovej obrny, úrazov hlavy, meningitid, eklampsie alebo záchvatu hystérie. Samotný opistotonus môže človeka ohroziť pri dlhšom trvaní, kedy môže dôjsť k poškodeniu svalového tkaniva a niekedy aj rozvoju rabdomyolýzy.
Diagnostika
- Fyzikálny vyšetrenie a klinický obraz
- Laboratórne vyšetrenie
- Mikrobiologické vyšetrenie
Tetanus je možné diagnostikovať podľa charakteristického klinického obrazu. Atypické formy sa diagnostikujú serologickým dôkazom protilátok. Pre potvrdenie diagnózy sa posiela excizia alebo zoškrab spodiny zo suspektnej rany na mikrobiologické vyšetrenie.
Terapia
- Vyčistenie infikovanej rany
- ATB
- Neutralizácia toxínu
V úvodu terapie je potrebné vyčistiť infikovanú ranu, aby došlo k eradikácii baktérii produkujúcich toxín.
Za ATB voľby je v súčasnej dobe považovaný metronidazol, skôr bol odporúčaný penicilín, ale zistilo sa, že by mohol zvyšovať riziko kŕčov.
Zásadným krokom je však neutralizácia toxínu. Využíva sa hyperimunný imunoglobulín v jednorázovej dávke 3 000 UI až 6 000 UI.
Ťažké prípady vyžadujú liečbu komplikácii s intenzívnou terapiou. Väčšinou je potreba umelej pľúcnej ventilácie a vnutrožilová aplikácia antikonvulzív.
Prevencia
Zdroj: Zdroje a literatúra