Periférne a centrálne žilové prístupy

Periférne a centrálne žilové prístupy

Prístup do žilového riečiska je možný 3 spôsobmi:

  1. Venepunkcia – nabodnutie žily a zavedenie kanyly alebo katétru
    • Periférne žily – kubitálna jamka ( basilica, v. cephalica), na predlaktí alebo dorze ruky
    • Centrálne žily subclavia, v. jugularis externa / interna, vzácne v. femoralis
  2. Venesekcia – indikovaná ak nie je možná venepunkcia, ide o chirurgické obnaženie žily, s následným otvorením a zavedením kanyly do lumenu
    • basilica, v. cephalica
    • jugularis externa
    • saphena magna
  3. Intraoseálny žilový prístup – indikovaná, ak nie je možná kanylácia žily, ide o zavedenie špecialnej ihly so závitom do drene dlhých kostí
    • Tibia – pod tuberositas tibiae, nad vnútorný kotník
    • Femur – distálna tretina
    • Os ilium – spina iliaca

Žilové prístupy slúžia k aplikácii intravenóznych infúzii (roztoky pri volumoterapii, anestézia, dlhodobé podávanie ATB, parenterálna výživa), alebo krvných transfúzii, prípadne pri CVK k monitorovaniu hemodynamiky (centrálny žilový tlak).

Pri rozhodovaní o venepunkci alebo venesekcii majú prednosti žily HK alebo krku (na DK je riziko vzniku flebotrombózy) a pokiaľ možno tak nie nad kĺbom (pre mobilizáciu pacienta).

Výhody a nevýhody jednotlivých typov prístupu
Typ vstupu Výhody Nevýhody Max. doba zavedenia
Periférna kanyla Rýchla a ľahká dostupnosť
Malé riziko komplikácii

Možno podať tekutiny maximálnym prietokom pri volumosubstitúcii

Nie je možné aplikovať všetky typy liekov 5 dní, ale záleží na prítomnosti lokálnych komplikácii (zápal, bolesť), type kanyly a zvyku pracoviska
Centrálny žilový katéter Možné podať všetky liečivá

Umožňuje meranie CVP

Zavádza vyškolený lekár

Riziko komplikácii (PNO, punkcia artérie)

14 dní, ale záleží na prítomnosti lokálnych komplikácii

Mesiace až roky v prípade zavedenia portu do podkožia.

Intraoseálny vstup Rýchle zavedenie

Istota vstupu pri zlej periférii

Možno podať všetky liečivá

Rýchly nástup účinku

Vysoké riziko infekcie

Náročná manipulácia

Riziko dislokácie a krvácania

12 hodín, max 24 hodín
Venesekcia Posledná možnosť zavedenia žilového prístupu Operácia s nutnosťou anestézie

Vyššie riziko miestnych komplikácii

Záleží na type zavedeného katétra

Techniky punkčných prístupov

  1. Katéter cez ihlu
  2. Katéter skrz ihlu
  3. Katéter skrz kanylu
  4. Seldingerová technika – po drátenom vodiči

Komplikácie žilových prístupov

  • Prepichnutie žily
  • Paravenózna aplikácia lieku/roztoku
  • Flebitída, prípadne trombóza
  • Pneumothorax, hemothorax
  • Infekcia až katétrová sepsa

Centrálny žilový vstup

Centrálny žilový vstup je prístup do povodia hornej alebo dolnej dutej žily sprostredkovaný kanyláciou ich periférnych prítokov. V niektorých prípadoch je možné kanylovať centrálne riečisko aj cez periférne žily na HK.

Centrálny žilový vstup je najčastejšia indikácia pre zavedenie centrálneho žilového katétru (CVK).


Medzi ďalšie dôvody vstupu patrí:

  • Inzercia kaválneho filtra
  • Zavedenie Swan-Ganzovho katétru
  • Zavedenie kardiostimulátoru
  • Stentovanie žily
  • Venózna trombolýza
  • Kanylácia pre mimitelovú obehovú podporu

Indikácie

  • Zabezpečenie slhodobého žilového vstupu s možnosťou aplikácie vysokých objemov
  • Veľké objemové náhrady
  • Aplikácia parenterálnej výživy
  • Podávanie katecholamínov, i.v. antihypertenzív
  • Podávanie látok dráždiacich žilovú stenu (cytostatiká)
  • Aplikácia vysokoosmolárnych roztokov
  • Mimotelové eliminačné metódy (dialýza, plazmaferéza, CRRT, hemoperfúzia), prípadne ECMO
  • Nedostatočný periférny vstup alebo nemožnosť periférnej kanylácie
  • Sledovanie centrálneho žilového tlaku

Kontraindikácie

  • Porucha hemostázy (koagulopatie, trombocytopénia)
  • Problémy v mieste vpichu – infekcia, poranenie, trombóza v žile, iná i.v. štruktúra (katéter, kardiostimulátor)
  • Neskúsenosť personálu

Topografia, prístupy

Najčastejšia metóda zavedenia CVK je Seldingerovou technikou, tzn. punkcia žily ihlou, zavedenie dráteného vodiča skrz ihlu, odstránenie ihly, dilatácia kanálu plastovým dilatátorom nasunutým po vodiacom dráte, zavedenie katétru.

  • subclavia – komfort pre pacienta, vhodné pre dlhodobé vstupy, žila nekolabuje ani pri hypovolémii
  • jugularis interna
  • femoralis – vhodné pre vstup pri urgentných prípadoch, väčšie riziko infekcie

Typy centrálnych katétrov

  1. Netunelizované katétre – využitie pri krátkodobom použití
    • Hemodialyzačný katéter – tuhý, má 2 lumeny
    • Sheathy – slúži pre zavedenie ďalších intraluminálnych nástrojov
  2. Tunelizované katétre (Broviac, Hickman) – vychádza z pokožia po predĺženom krytom kanále (roky)
  3. PICC (peripherally inserted central catheter) – cez periférnu žilu mediana cubiti (3-12 mesiacov)
  4. Centrálny žilový port – CVK sa napojí na port, ktorý je implantovaný do podkožnej kapsy na hrudnej stene (roky)

Zdroj: Zdroje a literatúra