Ľahké mozgové poranenie (ĽMP), respektíve otras mozgu, predstavuje 70–90% všetkých kraniocerebrálnych poranení a jednu z najčastejších neurologických a neurotraumatologických diagnóz. Muži sú postihnutí 2x častejšie v porovnaní so ženskou populáciou, pričom najviac riziková je veková skupina 15–24 rokov.
Terminológia
Pravdepodobne ako prvý použil termín „otras mozgu“ jeden z najväčších arabských lekárov a filozofov Razi Abú-Bakr Muhammed ibn Zakarija známy v Európe pod menom Rhazes (850–923 n. l.). Otras mozgu opísal ako abnormálny stav funkcie mozgu bez jeho zjavného traumatického poškodenia, a tým určil dôležitý historický medzník v jeho chápaní. V 16. storočí francúzsky chirurg Ambroise Paré už používa termín commotio cerebri. V 20. storočí spolu s vytvorením Glasgow Coma Scale (GCS) Jennettom a Teasdalom vzniká termín ľahké mozgové poranenie pre stavy s GCS 13–15 ako synonymum pre commotio cerebri.
Revidovaná definícia otrasu mozgu:
Vznik definície počas III. medzinárodnej konferencie Concussion in Sport v Zurichu v roku 2008
- Je spôsobený priamym úderom do hlavy, tváre, krku alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných síl do oblasti mozgu
- Vedie k náhle vzniknutým krátkotrvajúcim spontánne odznievajúcim zmenám neurologických funkcií
- Zmeny vybraných neurologických funkcií sú v akútnom štádiu otrasu výsledkom skôr funkčných ako štrukturálnych zmien mozgového tkaniva
- Vedie k súboru subjektívnych a objektívnych príznakov, ktorý nemusí obsahovať bezvedomie. Ústup príznakov je obyčajne postupný. U malého percenta pacientov postkomočné príznaky pretrvávajú prolongovane.
- Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO Collaborating Task Force on Mild Traumatic Brain Injury) definuje ĽMP ako poranenie vzniknuté pôsobením vonkajšej mechanickej energie na oblasť hlavy spojené s následnou poruchou funkcie centrálneho nervového systému.
Klinický obraz musí spĺňať aspoň 1 z nasledujúcich kritérií:
- zmätenosť a/alebo dezorientácia
- bezvedomie v trvaní do 30 minút
- posttraumatická amnézia v trvaní do 24 hodín
- iná tranzientná neurologická symptomatika (ložiskový neurologický deficit, kŕčový stav)
- detegovaná intrakraniálna lézia nevyžadujúca neurochirurgickú intervenciu
Európska federácia neurologických spoločností (EFNS) definuje ĽMP ako úraz hlavy s GCS 13–15 a trvaním bezvedomia (ak je prítomné) do 30 minút.
Etiopatogenéza
Hlavnou príčinou ĽMP sú dopravné nehody a pády.
Hlavnou príčinou symptomatiky otrasu mozgu je difúzne axonálne poškodenie (DAP), ktoré vzniká strihovým mechanizmom pri prudkej akcelerácii alebo decelerácii pohybu hlavy ako výsledok pôsobenia vonkajších dynamických síl.
Pri angulárnej alebo rotačnej akcelerácii/decelerácii dochádza k relatívnemu posunu susediacich častí s rôznou mernou hmotnosťou, a teda aj zotrvačnosťou. Nervové vlákna a malé cievy v hraničnej oblasti uložené tangenciálne k rovine posunu sú stláčané a súčasne napínané. Radiálne prechádzajúce vlákna a cievy sú rovnako vystavené strihovým silám a bývajú najviac poškodené.
Obdobný strihový mechanizmus medzi kostnými štruktúrami lebky a mozgom má za následok ruptúru premosťujúcich žíl a vznik akútneho subdurálneho hematómu.
Mechanickým a fyzikálnym inzultom vzniká porucha permeability axoplazmatickej membrány s poruchou prenosu vzruchov, poruchou axoplazmatického transportu, regionálnym edémom axónu a degeneráciou cytoskeletu
Klinický obraz
- Krátkotrvajúce bezvedomie
- Poruchy pamäti
- Dezorientácia
- Zmätenosť
- Zmeny správania
- Retrográdna (pretraumatická) a/alebo anterográdna (posttraumatická) amnézia
- Komočné konvulzie
Špecifickým neepileptickým fenoménom sú komočné konvulzie vznikajúce do 2 sekúnd po náraze, typicky začínajúce krátkotrvajúcim tonickým stuhnutím a následnými obojstrannými, často asymetrickými myoklonickými zášklbmi v trvaní až do 3 minút.
V ďalšom období sa dostávajú do popredia klinického obrazu viaceré somatické, kognitívne a emocionálne symptómy.
- Somatické príznaky – cefalea, závraty, nauzea, vomitus, insomnia, únava, hypersenzitivita na svetlo a hluk
- Kognitívne príznaky – poruchy pozornosti, pamäti, spomalenie myslenia, poruchy exekutívnych funkcií, zníženie výkonu
- Emocionálne príznaky – emočná labilita, depresívne ladenie, úzkosť, nervozita, apatia
Opakované traumy mozgu u športovcov, ale aj obetí opakovaného fyzického týrania, epileptikov môžu viesť k spusteniu neurodegeneratívnej kaskády – progresívnej tauopatie známej ako chronická traumatická encefalopatia.
Postkomočný syndróm:
Postkomočný syndróm vzníká následkom komócie a prejavuje sa rôznymi nešpecifickými príznakmi, ktoré môžu pretrvávať niekoľko dní až 3 mesiace od úrazu.
- pretrvávajúca bolesť hlavy
- poruchy pozornosti, sústredenia a pamäte
- únava a vyčerpanie
- podráždenie a frustrácia
- tunnitus
- anxieta
- poruchy zaspávania a spánku
Diagnostika
Každý pacient s úrazom hlavy by mal byť kompletne neurologicky vyšetrený. Osobitne dôležitá je podrobná priama aj nepriama anamnéza na presné určenie priebehu úrazového deja a určenia prítomnosti a trvania zmätenosti, bezvedomia či amnézie.
- Pacienti s GCS 15, bez závažných a s maximálne jedným menej závažným rizikovým faktorom, po úraze hlavy bez traumy mozgu, môžu byť prepustení bez CT vyšetrenia hlavy a mozgu
- Pacienti s GCS 15 so závažnými rizikovými faktormi a s GCS 13–14 musia podstúpiť CT vyšetrenie!
Možné nálezy na CT vyšetrení hlavy:
- fraktury lebky (lineárne, impresívne, lebečnej bázy)
- extracerebrálne hematómy (epidurálne, subdurálne, subarachnoidálne)
- intracerebrálne traumatické krvácanie
- mozgové kontúzie
- edém mozgu (fokálny, difúzny)
- pneumocefalus
|
Glasgow Coma Scale |
|||||
| Otváranie očí | Slovné prejavy | Motorické prejavy | |||
| 4 | Spontánne | 5 | Primeraná slovná odpoveď | 6 | Pohyby na výzvu |
| 3 | Na výzvu | 4 | Zmätená odpoveď | 5 | Lokálizácia bolesti, obrana |
| 2 | Na bolestivý podnet | 3 | Neprimerané slová | 4 | Obranný flexia |
| 1 | Neotvára | 2 | Nezrozumiteľné zvuky | 3 | Spastická flexia |
| 1 | Bez zvukov | 2 | Spastická extenzia | ||
| 1 | Bez pohybu | ||||
Terapia
- Dodržiavanie relatívneho telesného a psychického pokoja
V akútnom štádiu po úraze je vhodné dodržiavanie relatívneho telesného a psychického pokoja až do vymiznutia príznakov s následným postupným zaťažovaním v ďalšom období. Pri opätovnom objavení sa symptómov treba znížiť záťaž na tolerovanú úroveň.
Doteraz nie je známa kauzálna farmakologická terapia ĽMP, ktorá by spĺňala podmienky medicíny založenej na dôkazoch. U väčšiny postihnutých dochádza k spontánnemu vymiznutiu postkomočných príznakov a k symptomatickej farmakologickej a nefarmakologickej liečbe by sa malo pristúpiť pri intenzívnych alebo protrahovaných ťažkostiach.
Zdroj: Zdroje a literatúra