Metastázy pečene

Metastáza je rozšírenie nádorových buniek z miesta, kde pôvodne vznikli, do inej časti tela. Pri metastázovaní sa nádorové bunky oddelia od pôvodného (primárneho) nádoru, putujú hematogénnou alebo lymfogénnou cestou, prípadne perineurálne a vytvoria nový nádor v iných orgánoch alebo tkanivách.

Tvorba metastáz je pomerne zložitý proces, ktorý vyžaduje určité špecifické vlastnosti nádorových buniek – schopnosť uvoľňovať medzibunkové väzby, proteolytická invázia cievnej steny, schopnosť prežiť v cirkulácii, schopnosť usadiť sa na novom mieste a vytvoriť kolónu buniek s aktívnou neoangiogenézou potrebnou pre rast nádoru.

Klasifikácia

  1. MTS kolorektálneho karcinómu
  2. MTS neuroendokrinných tumorov (NET) – karcinoid
  3. MTS non-kolorektálnych a non-neuroendokrinných tumorov
    • MTS karcinómu žalúdka
    • MTS karcinómu pankreasu
    • MTS karcinómu žlčových ciest
    • MTS karcinómu žlčníka
    • MTS karcinómu prsníka
    • MTS gastrointestinálneho stromálneho tumoru (GIST)

MTS kolorektálneho karcinómu

Histopatologický nález MTS kolorektálneho karcinómu charakterizuje vytváranie fibrózneho puzdra okolo metastázy, expanzívny albo infiltratívny rast s prerastaním do okolia.

Klinický obraz

Klinických symptómov MTS poškodenia pečene je málo a všetko sú to príznaky už pokročilého až terminálneho štádia ochorenia. Hlavné príznaky sú dané lokalizáciou primárneho nádoru.

Príznaky MTS:

  • Výrazný úbytok hmotnosti, anorexia
  • Bolesť pod pravým rebrovým oblúkom
  • Teploty
  • Ascites
  • Ikterus

Diagnostika

  • Laboratórne vyšetrenie
  • USG vyšetrenie
  • CT vyšetrenie
  • MRI vyšetrenie
  • PET vyšetrenie

Prostredníctvom USG vyšetrenia je možné zistiť prítomné ložisko v pečeni, ale záver je vždy len suspektný. Z tohto dôvodu je štandardným vyšetrením CT alebo MRI pečene, ktoré popíšu a prípadne verifikujú malígne ložisko s vysokou rozlišovaciou schopnosťou.

Z laboratórneho vyšetrenia je možné zistiť eleváciu onkomarkeru CEA (karcino-embryonálny antigén) a hepatálnych enzýmov.

Terapia

  1. Chemoterapia (neoadjuvantná)
    • Irinotecan + monoklonálne protilátky proti VEGF a EGF
    • Oxaliplatina s 5-fluorouracilom + monoklonálne protilátky proti VEGF a EGF
  2. Chirurgická liečba
    • Anatomická resekcia
    • Segmentálna resekcia
    • Metastazektómia

Na zvýšenie resekability MTS pečene sa využíva systémová neoadjuvantná chemoterapia. Používa sa kombinácia irinotecanu alebo oxaliplatiny s 5-fluorouracilom a novými monoklonálnymi protilátkami proti recetorom vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGF) a epidermoidného rastového faktora (EGF) – cetuximab, bevacizumab a capecitabin.

V rámci chirurgickej liečby, sa anatomické resekcie preferujú pred segmentálnymi a neanatomickými resekciami, pretože majú signifikantnejšie percento R0 resekcii a najvyššie percento 5-ročného prežívania. Pri progresii alebo recidíve MTS po primárnej operácii je metódou voľby re-resekcia. Prežívanie je podobné primírnym výkonom. Metastázektomia je odstránenie povrchovo uloženej MTS buď resekčne, alebo radiofrekvenčnou abláciou.

  • R0 resekcia je definovaná ako resekcia, pri ktorej nie sú mikroskopicky detegovateľné reziduá tumoru a v okolí je zachovaný lem zdravého parenchýmu pečene s hrúbkou 5 – 10 mm.
  • R1 resekcia je nekompletná resekcia, pri ktorej je tumor odstránený, ale lem zdravého parenchýmu je menší ako 5 – 10 mm, pričom resekčné okraje sú mikroskopicky pozitívne.
  • R2 resekcia je nekompletná resekcia s ponechaním časti tumoru, resp. ide o zmenšenie tumoróznej masy – debulking / debulkizáciu

Kontraindikácie k operácii:

  • Nevhodná lokalizácia MTS
  • Nadmerná veľkosť MTS
  • Lymfadenopatia v lig. hepatoduodenale a hile pečene
  • MTS v iných orgánoch (generalizácia)
  • Málo zbytkového parenchýmu po resekcii

MTS neuroendokrinných nádorov

Z malígnych NET nádorov sa najčastejšie vyskytujú MTS karcinoidu. Okrem toho sa môžu vyskytovať MTS NET žalúdka, čreva a pankreasu. Metódou liečby je resekcia pečene, ale v terapii sa uplatňujú aj iné chirurugické postupy – transplantácia pečene, ablačné techniky (radiofrekvenčná, etanolová, mikrovlnná alebo kryoablácia) v súčinosti s medikamentóznou terapiou (analógy somatostatínu, chemoterapia, imunoterapia) a radioterapiou.

Karcinoid produkuje serotonín, ale môže tvoriť aj ACTH, gastrín, rastový faktor uvoľňujúci hormóm, glukagón, kalcitonín a histamín.

Klinický obraz

  • Karcinoidný syndróm 
    • Náhly erytém tváre
    • Hnačky
    • Bronchokonstrikcia
    • Hypotenzia

Diagnostika

  • Laboratórne vyšetrenie
  • USG vyšetrenie
  • CT vyšetrenie
  • MRI vyšetrenie
  • PET vyšetrenie

Diagnostika sa opiera o laboratórny nález elevácie metabolitu serotonínu kyseliny 5-hydroxyindolovej v moči.

Terapia

  1. Chirurgická liečba
    • Anatomická resekcia + resekcia primárneho tumoru
    • Transplantácia pečene
  2. Embolizácia a. hepatica + CHT
  3. Chemoterapia
    • 5-fluorouracil
    • Doxorubicin
    • Cyklofosfamid
  4. Symptomatická liečba
    • Antagonisty serotonínu
    • Antagonisty histamínu
    • Somatostatinové analógy

Anatomická resekcia so súčasnou resekciou primárneho tumoru alebo transplantácia pečene sú metódou voľby v rámci radikálnej liečby. Z paliatívnych metód sa vykonáva embolizácia a. hepatica v kombinácii s chemoterapiou. Symptomatická liečba redukuje hnačky, erytém tváre a eliminuje riziko karcinoidnej krízy.

MTS non-kolorektálnych nádorov a non-NET

Do tejto skupiny nádorov patria tumory tráviaceho traktu (žalúdok, žlčové cesty, pankreas, tenké črevo) a nádory iných orgánov (prsník, urologické a gynekologické nádory). Skupina je rôznorodá a nádory majú rozdielne biologické správanie, od čoho závisí aj spôsob liečby a prognóza.

Okrem malígnych nádorov sem patrí aj GIST (gastrointestinálny stromálny tumor), ktorý patrí k najbežnejším mezenchýmálnym nádorom GIT. GIST vzniká z intersticiálych Cajalových buniek. Vyskytuje sa najčastejšie u pacientov mladších ako 40 rokov. Až 70% GIST vzniká v žalúdku a 30% v tenkom čreve. Až u polovici pacientov s GIST sa zistia MTS (pečeň a peritoneum). Z diagnostických metód je metódou voľby CT vyšetrenie. Pri zistení MTS je vhodné MRI vyšetrenie pečene. V liečbe sa preferuje chirurgická liečba nádoru s R0 resekciou s lemom 2 cm. Lymfadenektomia nie je potrebná, nádor sa nešíri lymfaticky (len 5% prípadov).

Samostatnú skupinu MTS nádorov pečene tvoria hilárne cholangiokarcinómy (Klatskinov tumor) a karcinómy žlčníka.
Klatskinov tumor je indikovaný k resekci v štádiu IIIa a IIIb podľa Bismuth-Corletteovej klasifikácie.
Karcinóm žlčníka pri perimuskulárnej invázii tkaniva s postihnutím pečene je indikovaný k blokovej atypickej resekcii lôžka žlčníka (segmenty pečene IVb a V).

Zdroj: Zdroje a literatúra