Koarktácia aorty

Koarktácia aorty (Coarctatio aortae) je častá extrakardiálna vrodená chyba srdca, ktorú charakterizuje podstatné zúženie aorty v oblasti aortálneho isthmu (miesto prechodu arcus aortae do aorta descendens) – miesto, kde ústi ductus arteriosus Botalli. Vyskytuje sa asi v 10 % prípadov v rámci všetkých vrodených chýb srdca. Chlapci sú postihnutí 2x častejšie ako dievčatá. Koarktácia je najčastejšia pridružená chyba pri Turnerovom syndróme. Podľa vzťahu k miestu ústia ductus arteriosus sa koarktácia delí na preduktálnu alebo postduktálnu.

Kontrola prítomnosti pulzov na dolných končatinách pri preventívnech priehliadkách je dôležitá !

Klasifikácia

  1. Preduktálna koarktácia
  2. Postduktálna koarktácia  

Patogenéza

Pri preduktálnej koarktácii dochádza k ľavo-pravému skratu cez ductus (z aorty do pľúcnice) a tak pľúcny obeh a ľavé srdce sú preťažené, čo prispieva k väčšiemu ľavo-pravému skratu a tým väčšiemu objemovému preťažovaniu ľavého srdca, v dôsledku čoho vzniká hypertrofia ĽK a ĽP

Pri postduktálnej koarktácii vzniká rozdielna hemodynamika. Dochádza k zmene tlakových pomerov čo ovplyvňuje umiestnenie zúženia (nízky tlak v aorte za miestom zúženia), čím vzniká cez ductus arteriosus Botalli pravo-ľavý skrat (z pľúcnice do descendentnej aorty). Desaturovaná krv z PK sa dostáva do descendentnej aorty a do artérií, ktoré z nej odstupujú. Okrem toho dochádza k tlakovému i objemovému (pravo-ľavým skratom cez ductus) preťažovaniu pravej komory so vznikom hypertrofie PK a pľúcnej hypertenzie.

Klinický obraz

Izolovaná koarktácia (uzatvorený ductus arteriosus Botalli)

  1. Veľmi zúžená aorta ⇒ závažná porucha hemodynamiky s prejavmi ľavostranného zlyhania srdca s fatálnym priebehom
  2. Mierne zúžená aorta ⇒ pacienti môžu byť asymptomatickí, ale v prípade prejavu sú priznaky následovné:
    • Systémová hypertenzia na horných končatinách
    • Bolesti v lýtkach pri námahe
    • Únavnosť, bolesti hlavy
    • Krvácanie z nosa (u starších)
    • Somatická kraniokaudálna diskrepancia (horná polovica tela atletická, dolná polovica slabšie vyvinutá)
    • Simultánna palpácia artérií na všetkých končatinách s nálezom chýbajúcich alebo oslabených pulzov na dolných končatinách s oneskorenou pulzovou vlnou
    • Zvýšený TK na horných končatinách a nízky TK(nemerateľný) na dolných končatinách

Preduktálna koarktácia (otvorený ductus arteriosus Botalli)

  • Hypoxia a srdcové zlyhávanie
  • Problémy pri kŕmení, neprospievanie
  • Hepatomegália
  • Cyanóza na dolnej polovici tela
  • Hmatný, ale oslabený pulz na a.femoralis
  • Mortalita v 1. roku = 90%

Postduktálna koartácia (s otvoreným ductus arteriosus Botalli)

  • Zvýšená pulzácia na horných končetinach, na dolných oslabená
  • Bolesti hlavy 
  • Cyanóza na dolnej polovici tela
  • Hmatný, ale oslabený pulza na a. femoralis 

Diagnostika

Izolovaná koarktácia (uzatvorený ductus arteriosus Botalli)

  • Fyzikálne vyšetrenie
  • Elektrokardiografia
  • RTG vyšetrenie
  • Echokardiografia

Auskultačný nález: Systolický šelest s intenzitou 2/6 – 3/6 pri ľavom hornom okraji sterna a v jugule. EKG je fyziologické alebo so známkami hypertrofie ĽK; u novorodencov s príznakmi zlyhania srdca môžu byť známky hypertrofie PK alebo biventrikulárnej hypertrofie. Pri klinickom meraní tlaku a pulzácii je možné zistiť rozdiel mezi hornými a dolnými končatinami.

RTG vyšetrenie s nálezom postenotického rozšírenia aorty v istmickej časti tesne za rímsovitým priečinkom zúženia, na RTG snímke v oblasti ľavostranného aortálneho oblúka vznikne figúra 3. Ďalšiou známkou na RTG môže byť prítomnost vrúbkovania spodnej hrany rebier (Roeslerov príznak)

  • Horná časť „trojky“ ⇒ distálna časť aortálneho oblúka alebo častejšie rozšírená ľavá arteria subclavia (rozšírená je preto, lebo je zdrojom rozsiahlej kolaterálnej siete)
  • Dolná časť „trojky“ ⇒ postenotická časť descendentnej aorty,
  • Stredná časť „trojky“ ⇒ stenotizujúca prepážka

Echokardiografia zobrazí samotný gradient aj s typickým diastolickým zostupným prietokom, typickým znakom je aj nepulzujúca brušná aorta s nízkym systolicko-diastolickým prietokom.

RTG hrudníku: prítomná figúra 3 a Roeslerov príznak

Preduktálna koarktácia (otvorený ductus arteriosus Botalli)

  • Fyzikálne vyšetrenie
  • Elektrokardiografia
  • RTG vyšetrenie
  • Echokardiografia
  • Angiografia
  • MRI vyšetrenie

Auskultačný nález: Netypický, tichý systolický šelest pri ľavom hornom okraji sterna. Výrazne akcentovaná pulmonálna zložka II. ozvy je známka pľúcnej hypertenzie. Pri klinickom meraní tlaku a pulzácii je možné zistiť rozdiel mezi hornými a dolnými končatinami.

EKG znázorní známky preťaženia pravého srdca, pretože PK zásobuje cez ductus arteriosus dolnú polovicu tela.
RTG vyšetrenie s nálezom často prominujúcej pľúcnice, zmnoženej cievnej kresby v oblasti hilov; znížená cievna kresba na periférií. Veľkosť srdca závisí od stupňa dekompenzácie.

Echokardiografia je metódou na priame zobrazenie stenózy a ductus arteriosus. Angiografia je vhodná k presnej lokalizácii a rozsahu stenózy. MRI vyšetrenie hrudníka poskytne zobrazenie skutočnej morfológie a anatómie v postihnutej oblasti.

Postduktálna koartácia (s otvoreným ductus arteriosus Botalli)

  • Fyzikálne vyšetrenie
  • Elektrokardiografia
  • RTG vyšetrenie
  • Echokardiografia

Pri klinickom meraní tlaku a pulzácii je možné zistiť rozdiel mezi hornými a dolnými končatinami. EKG so známkami hypertrofie ĽKRTG vyšetrenie znázorní prominenciu ascendentnej aorty, prominujúci aortálny „knoflík“; zvýraznenie cievnej stopky srdca. Echokardiografia zobrazí stenózy v oblasti istmu aorty.

Angiografia lokalizuje stenózu a zobrazí jej dĺžku, prípadne znázorní prítomnosť kolaterálneho obehuMRI vyšetrenie poslúži na detailné zobrazenie skutočnej morfológie postihnutia.

CT hrudníka (sagitálny rez): koarktácia aorty

Terapia

  1. Konzervatívna liečba
    • Prostaglandíny E1 alebo E2 na udržanie otvoreného duktu
    • Diuretiká
    • Kardiotoniká
  2. Chirurgická liečba – ak sa stav nezlepší do 24 hodín
    • Resekcia stenózy s anastomózou end-to-end
    • Resekcia stenózy a náhrada protézou
    • Extraanatomický bypass
    • Plastika záplatou podľa Vosschulteho
    • Plastika podľa Walhausena s použitím ľavej a. subclavia
  3. Endovaskulárna liečba – pri re-koarktácii po operačnom výkone
    • Baloníková angioplastika
    • Katetrizačná implantácia stentgraftu

Operačný prístup je z ľavostrannej laterálnej torakotómie. Prístupu zo sternotómie sa využíva v prípade extraanatomického bypassu, ktorý je indikovaný
pri hypoplázii oblúku aorty alebo jej imobilite v prípade adhézii hrudnej aorty po predchádzajúcom výkone alebo geriatrických pacientov.

Rizikom implantácie stentu je ruptura intimy či disekcia steny aorty.

Komplikácie liečby

  • Re-koarktácia
    • Operácia do 1 roku pacienta
    • Anastomóza end-to-end
    • Angioplastika bez stentgraftu
    • Sutura pod ťahom
  • Pseudoaneuryzma aorty 
    • Sutura záplatou podľa Vosschulteho
  • Hypertenzia 
    • Operácia po 9. roku
    • Gotický aortálny oblúk

Prevalencia re-koarktácie je udávaná v rozmedzí 3–26 %. Rizikovými faktormi spojenými s rekoarktáciou sú operácia do 1 roku veku, anastomóza end
to end a prostá angioplastika bez implantácie stentu. Príčinou môže byť tiež ponechanie tkaniva ductus arteriosus alebo sutura anastomózy pod veľkým ťahom.

Prevalencia pseudoaneuryzmy je udávaná v rozmedzí od 5 – 50 %. Silným prediktorom vzniku je operácia s použitím záplaty podľa Vosschulteho, kedy dochádza často vplyvom tlaku krvi k prerezaniu záplaty. Jedná sa teda o nepravú výduť, kde stena výdute nie je tvorená stenou aorty, ale drží vďaka okolitým štruktúram a orgánom a pacienta ohrozuje rupturou s rizikom náhlého úmrtia.

Pokojová hypertenzia sa vyskytuje až u 60 % pacientov po 25 rokoch od operácie a to aj bez súčasne prítomnej významnej rekoarktácie. Častejšie sa vyskytuje u pacientov operovaných po 9. roku života a v prípade prítomného gotického aortálního oblouku.

Zdroj: Zdroje a literatúra