Imobilizovaný pacient je pacient, u ktorého vzniká stav samotnej nehybnosti alebo zníženej aktivity v dôsledku primárneho ochorenia. Imobilizácia vyvoláva vždy veľký zásah do organismu, ktorý môže spôsobiť patologické zmeny vo všetkých systémoch tela. Poruchy, ktoré imobilizácia spôsobuje môžu byť psychické alebo fyzické. V horšom prípade následkom imobilizácie vzniká tzv. imobilizačný syndróm (syndróm z inaktivity).
Etiopatogenéza
Etiológia
- Poruchy nervového, skeletálneho a svalového systému
- Infekčné procesy
- Bolesť
- Psychický stav – depresie
- Nadmerná sedácia
- Zmeny stavu vedomia
Patogenéza
Pohybový aparát
Pri imobilizácii klesá napätie svalových tkanív a vzniká atrofia svalov, kedy ubúda až o 20 % svalovej hmoty za týždeň. Ďalším patologickým procesom je vznik osteoporózy, ktorá začína po 2 týždňoch po imobilizácii. Následne po 3 týždni dochádza k demineralizácii kostí, čo je spôsobené vyplavovaním vápníku z kostí. Objavuje sa ankylóza a na končatinách kontraktúry flexorov.
Kardiovaskulárny systém
Pri postihnutom KVS syndrómom imobilizácie sa znižuje výkonnosť, zvyšuje sa tepová frekvencia a to za každý den o 0,5 úderu/min. Pri posadení či postavení po vzniká pokles tlaku – ortostatická hypotenzia. Dochádza k stáze krvi v dolných kočatinách – hydrostatický edém. Pri nedostatočnej tromboprofylaxii hrozí vznik flebotrombózy s náledným nebezpečím vzniku pľúcnej embólie.
Respiračný systém
V dýchacom trakte dochádza k stagnácii hlienu, dýchanie je plytké, povrchové, následkom čoho môže byť hypostatická pneumónia a atelektáza.
Gastroinestinálny systém
Spomaľuje sa peristaltika, čo spôsobí zápchu – obstipácie. Niekedy sa objaví paradoxná hnačka. Defekácia pacientov väčšinou vľahu, bez dostatku súkromia.
Metabolizmus a výživa
Dochádza k nerovnováhe medzi katabolizmom a anabolizmom. Môže sa vyskytnúť strata chuti k jedlu, čím dochádza ku karencii bielkovín, ktorá sa prejaví hypoalbuminémiou, čo má za následok presun tekutin extravazálne za vzniku edémov.
Močový systém
Moč sa hromadí pôsobením gravitácie v obličkách a močovom mechúry. Môže dochádzať k vzniku obličkových konkrementov – nefrolithiáze. Pri imobilizácii je častá retencia moču, prípadne inkontinencia, rovnako vznikajú infekcie močového systému.
Nervový systém
Dochádza k zmenám zmyslového vnímania z dôvodu nedostatku podnetov z okolitého prostredia a vznikajú rôzne reakcie ako je nepokoj, dráždivosť, zmätenosť, či ospalosť.
Kožný systém
Pri imobilizácii sa znižuje elasticita kože a vznikajú dekubity na predilekčných miestach.
Hygienická starostlivost o imobilizovaných
Z hľadiska hygieny je potrebné zabezpečiť pre pacienta celkovú kúpeľ, čisté osobné a posteľné prádlo, či hygienické vyprázdňovanie. Veľký dôraz klásť na prevenciu a ošetrenie potničiek, zaparením a preležanín. Ďalej čistenie zubov a starostlivost o dutinu ústnu. Celková asistencia ošetrovateľského personálu by sa mala prispôsobiť miere sebestačnosti pacienta.
Rehabilitácia imobilizovaného pacienta
Dychová rehabilitácia
Je potrebné v rámci RHB zvýšiť pľúcnu ventiláciu a rozvinúť pohyblivosť hrudníka. Pacient sa musí naučiť dýchať hlboko nosom, nesmie držať hrudník v inspiračnom postavení, ale má ho uvoľniť a tým prehĺbiť dýchanie. Spočiatku sa nacvičuje statické dýchanie, neskôr dynamické. Následne nácvik dýchania v prirodzenom tempe a rytme. Snaha pacienta naučiť vykašliavanie. Pri nemožnosti kašlania je vhodná polohová drenáž – postihnutá časť pľúc do najvyššej polohy.
Premiesňovanie
Snaha premiesňovať pacienta v čo najväčšom rozsahu, obraty na stranu a na brucho.
Sebaobsluha
Pacient sa učí brať si veci zo stolíku, zo zásuvky stolíku, zo spodnej časti stolíka. Učí sa poležiačky piť, jesť, obliekať sa, umývať sa, učesať sa a vyprázdniť sa na mise.
Výživa imobilizovaného pacienta
viz: Základy parenterálnej výživy
Zdroj: Zdroje a literatúra