Hydrocefalus

Hydrocefalus je patofyziologický stav charakterizovaný zmnožením likvoru v mozgových komorách alebo v subarachnoidálnom priestore, pri ktorom je istým spôsobom porušená fyziologická rovnováha medzi tvorbou, cirkuláciou a vstrebávaním mozgovomiechového moku. Ide o najčastejšie chirurgicky riešiteľné ochorenie nervového systému u novorodencov, detí a mladistvých. Vyskytuje sa s frekvenciou približne 1 : 500 detí.

Likvor sa tvorí prevažne v choroidálnych plexoch III. a IV. mozgovej komory. 80% likvoru sa tvorí v choroidálnych plexoch hydrostatickým tlakom ako ultrafiltrát plazmy. Zvyšok sa tvorí pravdepodobne v ependýme a v kapilárnom endoteli mozgového parenchýmu. Likvor sa z postranných komôr dostáva cez foramina Monroi do III. mozgovej komory a cez aquaductus Silvii do IV. mozgovej komory. Z IV. mozgovej komory vyteká cez cisterna magna a laterálnymi recesmi
(recessus lateralis / foramina Luschke ) do pontocereberálnych cisterien. Za hodinu sa vytvorí cca. 15 – 30 ml likvoru. Celkový objem v komorách a subarachnoidálnych priestoroch je u dospelého človeka cca 120 – 180 ml. Obnoví sa 3x za deň.

V strebávanie likvoru sa deje v Paccioniho granulách (granulationes Paccioni) arachnoidey. Takto sa resorbuje zo subarachnoidálneho priestoru do sinus sagittalis superior približne 80% likvoru. Zvyšok sa vstrebáva v pošvách hlavových a najmä spinálnych nervov, v plexus choroideus a v centrálnom spinálnom kanáli. Resorpcia likvoru priamo závisí od intrakraniálneho tlaku.

Etiopatogenéza

  • Vrodené chyby – meningomyelokéla, Arnold-Chiariho malformácia, stenóza akveduktu
  • Intraventrikulárne krvácanie
  • Nádory CNS
  • Infekcie CNS

patofyziologického hľadiska sa hydrocefalus delí na:

  1. Obštrukčný hydrocefalus (nekomunikujúci) – v komorovom systéme sa nachádza prekážka, podľa lokalizácie prekážky vzniká hydrocefalus: jedno-, dvoj-, troj-, štvorkomorový
    • vrodená nepriechodnosť
    • hematóm
    • zrasty
    • tumor
  2. Komunikujúci hydrocefalus – porucha vstrebávania, resp. blokáda prietoku likvoru v subarachnoidálnych priestoroch
    • krvácanie
    • vysoký obsah bielkovín v likvore
    • hypersekrécia likvoru  – papilóm alebo hyperplázia choroidálneho plexu

Z etiologického hľadiska možno hydrocefalus rozdeliť do 2 skupín:

  1. Vrodený hydrocefalus
    • Stenóza aquaductus Silvii
    • Malformácie – Dandy-Walkerová malformácia; Arnold-Chiariho malformácia
    • Arachnoidálne cysty
    • Cievne príčiny – aneuryzma vena magna Galenii
    • Intrauterinné infekcie
    • Genetické faktory
    • Toxíny
  2. Získaný hydrocefalus
    • Pozápalová, postinfekčná príčina
    • Posthemoragická príčina – po krvácaní do subarachnoidálneho priestoru alebo do mozgových komôr (aneuryzma, trauma, pooperačne)
    • Blokáda nádorom

Klinický obraz

Novorodenci a malé deti:

  • Zväčšovanie rozmerov hlavy (neurokránia)
  • Diastáza lebečných švov
  • Vyklenutie veľkej fontanely
  • Príznak zapadajúceho slnka
  • Dilatácia kožných žíl nad neurokrániom
  • Konvergentný strabizmus
  • Hyperreflexia
  • Nepravidelné dýchanie

Staršie deti

  • Bolesť hlavy
  • Nauzea a zvracanie
  • Porucha vedomia
  • Edém papily zrakového nervu

Komplikácie

  • Dekortikácia, decerebrácia
  • Bradykardia a bradypnoe
  • Arteriálna hypertenzia

Chronický hydrocefalus

Chronický hydrocefalus vzniká, ak pri nekompletnej obštrukcii následkom kompenzačných mechanizmov dochádza k rozloženiu tlakového gradientu medzi intraventrikulárnym tlakom a mozgovým tkanivom.

  • Expanzia lebky
  • Kontrakcia cievneho mozgového objemu
  • Zväčšenie ventrikulárneho objemu
Klinický obraz chronického hydrocefalu:
  • Bolesť hlavy
  • Zvracanie
  • Porucha mentálnych funkcii
  • Porucha správania
  • Porucha pamäte
  • Edém papily
  • Atrofia optických nervov

K chronickému hydrocefalu možno priradiť aj normotenzný hydrocefalus, ktorého priebeh je však odlišný.

Normotenzný hydrocefalus je charakterizovaný triádou:
  1. Demencia
  2. Poruchy chôdze
  3. Inkontinencia moču

Postihuje najmä pacientov starších ako 60 rokov, v miernej prevahe sú muži.

Diagnostika

  • CT vyšetrenie
  • MRI vyšetrenie
  • USG vyšetrenie
  • Meranie tlaku likvoru

CT vyšetrenie rozozná veľkosť a tvar mozgových komôr. Pri opakovanom vyšetrení možno sledovať dynamiku zmien. CT vyšetrenie často odhalí príčinu vzniku hydrocefalu. MRI vyšetrenie umožňuje detailnejšie anatomické zobrazenie. MRI je schopná vizualizovať a kvantifikovať prietok likvoru v likvorových cestách.

U detí s otvorenou veľkou fontanelou je najdôležitejšie USG vyšetrenie. Je neinvazívna, opakovateľná a nezaťažuje pacienta žiarením. K invazívnym metódam patrí meranie likvorového tlaku a testy na resorpciu likvoru.

MRI mozgu: dilatácia mozgových komôr vrátane IV. komory, otvorený foramen Luschke a Magendie, bez transependýmalneho edému – komunikujúci hydrocefalus
MRI mozgu: dilatácia postranných komôr a III. komory bez transependýmalneho edému, IV. mozgová komora v norme – obštrukčný hydrocefalus
MRI mozgu: rozšírené všetky mozgové komory s periventrikulárnym edémom a dilatáciou akveduktu – normotenzný hydrocefalus

Terapia

  • Implantácia drenážneho shuntu
    • Ventrikuloperitoneálna drenáž – likvor sa odvádza do peritoneálnej dutiny
    • Vetrikuloatriálna drenáž – likvor sa odvádza do pravej predsiene cez facialis do v. jugularis
    • Lumboperitoneálna drenáž – vhodná len pre komunikujúci hydrocefalus
  • Torkildsenova ventrikulocisternostómia – spája bez ventilu postrannú komoru s veľkou cisternou
  • Endoskopická ventrikulostómia mozgovej komory – najčastejšia alternatíva
  • Otvorená operácia – pri blokáde cirkulácie likvoru

Otvorená operácia je indikovaná u pacientov s expanzívnymi procesmi, ktoré svojou lokalizáciou alebo tlakovými prejavmi blokujú cirkuláciu likvoru v komorovom systéme, a ktoré sú chirurgicky odstrániteľné (nádory, arachnoidálne cysty, koloidne cysty a cievne malformácie).

Komplikácie terapie:

  • Infekcia
  • Úplná alebo nedostatočná priechodnosť shuntom – blokáda katétra choroidálnym plexom, fibrínom, abdominálnou pseudocystou
  • Hyperdrenáž – príliš veľká priepustnosť ventilu
  • Septická endokarditída, pľúcna embólia, intersticiálna nefritída, kardiálna trombóza – zriedkavé komplikácie

Zdroj: Zdroje a literatúra