Embólia (alebo embolizácia) je proces uvoľnenia trombu z miesta vzniku a jeho následné premiestnenie do iných ciev, kde spôsobí poruchu prietoku krvi konkrétnej cievy.
Najčastejšie zdroje a ciele embólie:
- Žily dolných končatín (trombus) do pulmonálnej artérie
- Pravá predsieň / komora (trombus) do pulmonálnej artérie
- Jugulárne žily (vzduch) do pulmonálne artérie
- Ľavá priedsieň/komora (trombus) do cerebrálnej artérie, renálnej artérie, mezentariálnej artérie, artérie DK
- Aorta (trombus, ateromový plát) do cerebrálnej artérie, renálnej artérie, mezentariálnej artérie, artérie DK
- Pulmonálne žily (trombus) do cerebrálnej artérie, renálnej artérie, mezentariálnej artérie, artérie DK
Typy embólii
Sukcesívna embólia je opakovaná, drobná embolizácia do menších pľúcnych riečísk.
Paradoxná embólia vzniká pri 2 výnimočných situáciách, a to ak sa embolus (trombus) dostane z:
- periférnych žíl do arteriálneho obehu cez otvorený foramen ovale. Podmienkou vzniku je, aby tlak v pravej predsiene bol vyšší ako v ľavej predsieni
- aorty do pľúcnice cez otvorený ductus arteriosus
Retrográdna embólia vzniká pohybom trombu proti prúdu krvi a to napríklad u vena cava inferior do hepatálnych žíl pri zvýšenom intratorakálnom tlaku – kašeľ, napnutie brušného lisu.
Tuková embólia vzniká pri poranení kosti (fragment poraní žilu), tupom poranení podkožia a tukového tkaniva alebo pri popáleninách. Je možné ju rozoznať len mikroskopicky (kvapôčky tuku v kapilárach), ale môžu sa pretlačiť do veľkého obehu s rozšírením do kapilár mozgu a glomeruloch obličiek.
Celulárna embólia vzniká pri rozseve nádorových metastázach alebo pri embólii plodovej vody a to nasatím buniek do žíl maternice v priebehu pôrodu s embolizáciou pľúcnych kapilár, kde je možné nájsť komponenty plodovej vody (epitel plodu, chĺpky, časti mekónia). Tento typ embólie vedie k rozvoju DIC, pretože v membráne buniek plodu je prítomný tromboplastín (faktor III) s rizikom rozvoja hemoragického šoku a vykrvácaniu matky.
Subcelulárna embólia vzniká, ak sa dostane DNA z rozpadnutých buniek do žilového riečiska, napríklad po chemoterapii, alebo z ateromového plátu z aorty do renálnej žily.
Vzduchová embólia vzniká ak do žilového riečiska vnikne vzduch, ten sa dostane do pravej predsiene a pľúcnych arteriol, pričom aj malé množstvo vzduchu (0,5 – 3,0 ml) vyvolá ischémiu a smrť.
Zdroj: Zdroje a literatúra