Cholecystolithiáza

Cholecystolitiáza je stav, kedy sú prítomné konkrementy v žlčníku. Vyskytuje sa u 20 – 30 % ľudí, pričom 3 – 4x častejšie u žien, častejšie obéznych a diabetikov. Ide o najčastejšie ochorenie žlčových ciest a jedna z najčastejších indikácii k operácii.

Zloženie konkrementov:
  • Bilirubín
  • Žlčové kyseliny
  • Kalcium

Klasifikácia

  1. Cholesterolové konkrementy
    • Solitárne, okrúhle
    • Svetlo žltá farba alebo svetlo hnedá
    • Na reze usporiadanie kryštálov cholesterolu
    • Vznikajú pri zvýšenej koncentrácii cholesterolu v žlči
  2. Pigmentové konkrementy
    • Čierne – tuhé, mnohopočetné, vznikajú pri hemolytickom iktere (zvýšený bilirubín)
    • Hnedé – mazľavé, vznikajú pri cholestáze
  3. Zmiešané konkrementy
    • Obsahujú cholesterol, kalciové soli, pigmenty
    • Svetlá farba
  4. Sludge
    • Tvorený amorfnou masou obsahujúcou bilirubin a cholesterol
    • Vzniká najčastejšie pri infekcii žlčníku a žlčovodov v dôsledku stáze žlče, ktorá sa infikuje
      baktériami

Etiopatogenéza

  • Hypersaturácia žlče cholesterolom

Najčastejšou príčinou hypersaturácie žlče cholesterolom je jeho hypersekrécia pečeňou alebo hyposekrécia žlčových kyselin.

Medzi hlavné príčiny hypersekrécie cholesterolu patrí:
  • Zvýšené vychytávanie lipoproteínov s nízkou denzitou (LDL) pečeňovými LDL-receptormi (vplyv estrogénov), či zvýšená aktivita HMG-CoA reduktázy (vplyv obezity)
  • Zníženie katabolizmu cholesterolu na žlčové kyseliny pri poklese aktivita 7 alfa-hydroxylázy (vek, celková konštitúcia)
  • Znížené ukladanie esterov cholesterolu pri poklese aktivity acetylkoenzým A cholesterol-acyltrasferázy, ktorú spôsobuje:
    • Hormonálna liečba (progesterón)
    • Nedostatok fibrátov
Medzi hlavné príčiny hyposekrécie žlčových kyselín patrí:
  • Vrodený defekt syntézy žlčových kyselín
  • Získaný defekt syntézy žlčových kyselín
  • Porucha enterohepatálneho obehu žlčových
  • Vzostup črevných strát žlčových kyselín

Typická hyposekrécia žlčových kyselín vzniká pri celiakii, Crohnové chorobe a po resekcii ilea (ileocekálna resekcia)

Pri zaklinení konkrementu v infundibule žlčníka dôjde k uzáveru odtoku žlče z ductus cysticus. Stagnunúca žlč sa odfarbí tým, že sa resorbuje žlčové farbivo a vzniká hydrops žlčníka. Ak žlč obsahuje mikroorganizmy, vznikne výrazný zápal – empyém žlčníka. Väčšinou býva obalený omentom, črevnými kľučkami v podobe pericholecystitis adhaesiva (plastrón).

Klinický obraz

  1. Dyspeptická forma
    • Meteorizmus
    • Hnačny
    • Flatulencia
    • Pocit plnosti žalúdka
    • Neurčitá bolesť brucha v súvislosti s jedlom
    • Eruktácie
  2. Kolikovitá forma
    • Záchvatovitá bolesť pod pravým rebrovým oblúkom vyžarovanie do chrbta a pod lopatky
    • Nauzea a zvracanie
    • Zastavenie odchodu plynov
    • Úľavová poloha
    • Subikterus až ikterus (skléry)

Bolesti nastupujú po diétnej chybe – mastné jedlo. Vznikajú v dôsledku spazmov žlčníkaOddiho sfinktera po podráždení pasážou konkrementu alebo po snahy vyprázdniť žlčník vplyvom cholecystokinínu.

Príznaky komplikácií:

  • Obštrukčný ikterus
  • Horúčka septického pôvodu
  • Triaška
  • Celková schvátenosť s bolesťami
  • Biliárny ileus
  • Bouveretov syndróm – ileus s príznakmi krvácania do GIT a následné upchatie duodena veľkým konkrementom pri cholecystoduodenálne fistule (biliárny ileus).

Diagnostika

  • Anamnéza a klinické vyšetrenie (5P)
  • Laboratórne vyšetrenie
  • USG vyšetrenie a endoskopická ultrasonografia
  • RTG vyšetrenie

Laboratórne vyšetrenie: Leukocytóza, zvýšená sedimentácia erytrocytov, zvýšené CRP, zvýšený bilirubín, ALP, AST, ALT, GMT
USG vyšetrenie je suverénna metóda diagnostiky. V náleze je zhrubnutá stena, kolekcia tekutiny subhepatálneechogénne ložiská v žlčníku.
Endoskopická USG má najväčšiu výťažnosť, ktorá umožňuje odber žlče na mikroskopické vyšetrenie.
RTG vyšetrenie má význam pri nejasných nálezoch USG vyšetrením.

Terapia

  1. Spazmolytiká – metamizol alebo mezokaín i.v. v 400 ml FR
  2. Chirurgická liečba – Laparoskopická cholecystektómia
    • Urgentná operácia – pri akútnej cholecystolitiáze, biliárnej pankreatitíde
    • Akútna operácia – do 72 hodín, pri akútnej cholecystolitiáze, hydropse
    • Elektívna operácia – pri nekoplikovanej alebo chronickej cholecystolitiáze
    • Odložená operácia – pri odznení subakútneho zápalu

Zdroj: Zdroje a literatúra