Akútna gastroenteritída je zápalové ochorenie žalúdku a tenkého čreva, charakterizovaná zmenou frekvencie stolice (> 3x/deň). Môže prebiehať ako exsudatívna zápalová hnačka so slizničnými léziami (shigelóza, salmonelóza, Campylobacter), prípadne ako sekretorická hnačka pri pôsobení bakteriálnych toxínov (cholera, E.coli). Môže a nemusí byť prítomná horúčka a/alebo zvracanie. Hlavným príznakom je sekretorická hnačka spôsobená stimuláciou membránovej adenylátcyklázy pôsobením bakteriálnych enterotoxínov či vírusmi. Liečba spočíva v dostatočnej hydratácii a korekcii mineralogramu.

Chronická gastritída je definovaná prítomnosťou chronických zápalových zmien sliznice, ktoré môžu vyústiť do slizničnej atrofie až metaplázie. Najdôležitejšia etiologická asociácia chronickej gastritídy je infekcia baktériou Helicobacter pylori. Väčšinu pacientov, ktorí sú nosiči, postihuje bezpríznakový zápal žalúdku. Medzi ďalšie príčiny vzniku chronického zápalu žalúdku patrí autoimunitná reakcia, kedy dochádza k tvorbe protilátok proti parietálnym bunkám a väčšinou aj proti  vnútornému faktoru. Diagnóza sa stanovuje endoskopickým vyšetrením a biopsiou sliznice s následným histologickým vyšetrením. Liečba závisí od typu gastritídy. 

Akútna gastritída je definovaná ako akútny zápal sliznice žalúdka, ktorý vznikol narušením žalúdočnej slizničnej bariéry. Zápal žalúdka sa prejavuje rôznymi formami postihnutia sliznice, a to od prostej hyperémie sliznice až po vznik erózii a vredov. V klinickom obraze dominuje bolesť v epigastriu, nauzea, zvracanie, a v prípade ťažkej formy zápalu sa prejavuje hematemézou či melénou. Diagnostika je založená na endoskopickom vyšetrení. Liečba ochorenia je symptomatická.