Autoimunitné hepatitídy sú zápalové ochorenia, ktoré na imunitnom podklade difúzne postihujú parenchým pečene a spôsobujú jej dysfunkciu. Etiopatogeneticky docházá k senzibilizácii lymfocytov proti proteínom membrán hepatocytov. AH postihujú prevažne ženy (70%), najčastejšie medzi 15. – 40. rokom života. Ochorenie má familiárnu predispozíciu a je asociované s HLA-B8, HLA-D3 a HLA-D4. Autoimunitná hepatitída II. typu postihuje prevažne deti. AH sú často združené s inými autoimunitnými chorobami – reumatoidná artritída, autoimunitná thyreoiditída, ulcerózna kolitída.
Klinický obraz
- Zníženie výkonosti
- Bolest pod pravým rebrovým oblúkom
- Ikterus
- Palmárny erytém, pavučikovité névy
- Ascites, krvácanie z pažerákových varixov, encefalopatia (neskoré štádium)
Diagnostika
- Laboratórne vyšetrenie
- Klasická (lupus-like) autoimunitná hepatitída (I. typ)
- ANA – antinukleárne protilátky
- SMA – protilátky proti hladkej svalovine (smooth muscle)
- SLA – protilátky proti rozpustnému pečeňovému antigénu (soluble liver)
- LKM1 pozitívna autoimunitná hepatitída (II. typ)
- LKM – liver kidney microsome protilátky
- Klasická (lupus-like) autoimunitná hepatitída (I. typ)
- Histologické vyšetrenie
Histológia sa získava z biopsie hepatálneho parenchýmu, kde nález potvrdí diagnózu. V histologickom obraze je chronická aktívna hepatitída so zápalovou infiltráciou portálnych polí s prechodom na parenchým (“nekrózy ako vyžraté od moly”).
Terapia
- Kortikosteroidy + Azatioprin
Liečba je potrebná až do kompletnej remisie ochorenia, následne liečba minimálne 2 roky.
Zdroj: Zdroje a literatúra