ATB profylaxia
Antibakteriálna profylaxia chirurgických infekcii je podanie ATB pred operáciou so zámerom dosiahnuť už počas celého operačného výkonu účinnú profylaktickú koncentráciu ATB v krvi a tkanivách. Antibakteriálna profylaxia znamená ochranu operačnej rany pred exogénnou a endogénnou infekciou počas operácie.
Cieľom ATB profylaxie je potlačenie, resp. eliminácia mikroorganizmov, ktoré sa do operačnej rany dostali počas chirurgického výkonu.
V súčasnosti sa v chirurgických odboroch na antibakteriálnu profylaxiu perioperačných infekcii uplatňuje postup KPPA – krátkodobé profylaktické podanie ATB.
Ide o jednorazové, alebo maximálne do 24 hodín od operácie, podanie ATB.
Je potrebné dodržiavať pravidlá:
- KPPA nie je alternatívou za aseptický ani šetrný a čo najfyziologickejší chirurgický postup
- KPPA sa používa len vtedy, keď je riziko infekcie časté a dôsledok infekcie vážny
- KPPA sa nepoužíva paušálne a bez odôvodnenej indikácie
- KPPA nie je profylaxia iných infekčných komplikácii, ktoré sa v pooperačnom období môžu vyskytnúť (pneumónia, uroinfekcia a pod.) ani na liečbu už prítomných infekcii v predoperačnom období
Indikácia pre krátkodobé profylaktické podanie ATB
Indikácia súvisí s etiológiou a imunologickým reťazcom možnej infekcie operačnej rany. Je vždy potrebné brať do úvahy zdroj nákazy, ktorý môže byť:
- Exogénny zdroj – kontaminácia pochádza z vonkajšieho prostredia
- Endogénny zdroj – kontaminácia pochádza z mikrobiálnej flóry z kože a slizníc v mieste operačného výkonu
Na základe uvedených skutočnosti indikácia KPPA sa považuje za nevyhnutnú, resp. vhodnú pri operačných výkonoch v jednotlivých odvetviach chirurgie:
Kardiochirurgia
- Chlopne
- Aortokoronárny bypass
- Disekujúca aneuryzma
- Implantácia kardiostimulátora
Angiochirurgia
- Abdominálna aorta
- Cievne protézy
- Rekonštrukcia ciev venóznym bypassom
- Embolektómia s ischémiou a gangrénou
Hrudníková chirurgia
- Pľúca
- Trachea
- Torakochirurgická diagnostika
- Vrodené abnormality
- Pažerák
Brušná chirurgia
- Otváranie lúmenu GIT
- Rektum
- Hepatobiliárna a pankreatická operácia
Úrazová chirurgii
- Kontaminované rany
- Osteosyntéza kostí
| Chirurgický výkon | Bakteriálna flóra | ATB pre KPPA |
| Hlava, krk, hrudník, srdce, cievy, mäkké tkanivá | Streptokoky, pneumokoky, stafylokoky | Penicilíny, cefalosporíny, linkozamidy |
| Otvorené fraktúry, urogenitálny systém, protézy a kĺby | Zmiešaná bakteriálna flóra | Penicilíny, linkozamidy, cefalosporíny |
| Brušná dutina, malá panva, hrubé črevo | Gramnegatívne baktérie, anaeróby | Cefalosporíny, metronidazol |
Na KPPA by sa nemali používať rezervné ATB!
- Cefalosporíny 3. generácie
- Aminoglykozidy – netilmycín, amikacín, gentamycín
Postup podávania ATB na KPPA
- Aplikácia ATB 1 až 2 hodiny pred chirurgickým výkonom i.v. (prípadne i.m.) v jednej terapeutickej dávke
- Ak je priebeh operácie dlhší, možno podať podľa polčasu vylučovania ATB ďalšiu dávku na operačnej sále
- Ukončenie podávania ATB do 24 hodín po operačnom výkone (maximálne 48 hodín)
ATB liečba
Cieľom ATB liečby je zvládnuť infekciu a predchádzať komplikáciám.
Pred nasadením ATB v chirurgických disciplínach je vhodné rešpektovať nasledujúce postupy:
- Zistiť etiologického pôvodcu infekcie a jeho citlivosť na jednotlivé ATB preparáty alebo aspoň odhadnúť pôvodcu infekcie zo vstupnej brány (laboratórna diagnostika, hemokultúra, výtery)
- Okrem IKP pacientov, horúčka bez iných prejavov infekcie nie je indikáciou na ATB liečbu (antibiotiká nie sú antipyretiká!!!)
- Pri empirickej liečbe robiť výber ATB preparátu na základe doterajšej skúsenosti chirurga
Kombinovanú liečbu ATB zvážiť pri:
- Polymikrobiálna infekcia
- Empirická liečba
- Zníženie selekcie rezistentných kmeňov (Pseudomonas, Serratia, M. tuberculosis, Klebsiella)
- Dosiahnutie synergického efektu alebo baktericídneho efektu
Počas liečby sledovať klinickú a laboratórnu odpoveď. Nezabudnúť na drenáž hnisu, či odstránenie infikovaného cudzieho telesa.
Je potrebné hodnotiť:
- celkový chirurgický výkon
- mikrobiálne spektrum
- baktericídnu aktivitu ATB, jeho dokázanú účinnosť, nežiaduce účinky
- predchádzajúce alergickú reakciu
- vplyv na prítomné orgánové poškodenie
- interakcie s inými liekmi, farmakokinetiku
- rezistenciu nozokomiálnej flóry
- predchádzajúcu ATB liečbu
- Adekvátne dávkovanie a trvanie liečby, spôsob podávania
Neúspech ATB terapie
Pri neúspechu ATB liečby je potrebné analyzovať:
- Pripadnú rezistenciu kauzálneho mikroorganizmu na preparát
- Prienik ATB do miesta infekcie, nedostatočné dávkovanie, zlý spôsob aplikácie
- In vivo neúčinnosť ATB napriek in vitro citlivosti
- Prítomnosť abscesu, cudzieho telesa, nedostatočnej imunity pacienta, polymikrobiálna infekcia,
- Nebakteriálna etiológia (lieková horúčka, vírusová infekcia, zápal žíl po kanylácii, náhly vznik rezistencie patogéna
Garancia úspešnej ATB terapie
Najlepším garantom úspešnej terapie ATB liečby je:
- Udržanie normálnej telesnej teploty operovaného pacienta
- Negativizácia výterov, sterov, hemokultúr
- Pokles a normalizácia testov zápalovej aktivity
- Udržanie celkového dobrého klinického stavu pacienta
- Dobré zhojenie operačného poľa
Zdroj: Zdroje a literatúra