Fibrocystická choroba
Ide o benígne ochorenie prsníka, často bilaterálne, pri ktorom vzniká zmena štruktúry mliečnej žľazy v dôsledku pôsobenia pohlavných hormónov, hlavne nadmernou aktivitou estrogénu. Dochádza k nadmernému nárastu väzivovej zložky strómy s jazvením a sklerotizáciou. Zaniká žľazový parenchým a vytvárajú sa cysty rôznych veľkostí.
V diagnostike dominuje ultrazvukové vyšetrenie prsníkov, pri ženách po 40. roku mamografia. Pri pochybnostiach možno doplniť magnetickú rezonanciu, alebo biopsiu.
Chirurgická liečba je indikovaná len pri výraznom morfologickom náleze, ktorý spôsobuje bolesti, prípadne kozmetické zmeny.
Adenóza
Adenóza je lobulocentrická proliferácia žľazy (najčastejšie duktov) pôvodnej duktolobulárnej jednotky. Ide o častú léziu zistenú náhodne pri mikroskopickom vyšetrení vzoriek prsníka odobratých z inej indikácie.
Cysty prsníka
Ide o veľmi časté ochorenie ženských prsníkov, postihujúce približne tretinu žien vo veku 30 – 50 rokov, po menopauze často regredujú. Obsahom cysty býva najčastejšie tekutina, menej často býva intracysticky prítomná aj solídna zložka ako papilóm, resp. papilokarcinóm.
- Mikrocysty (1 – 2 mm)
- Makrocysty (2 – 6 mm)
- s apokrinnou epitelovou výstelkou – sekrečné cysty
- so sploštenou, neaktívnou, či dokonca chýbajúcou epitelovou výstelkou – transudatívne cysty
Malé asymptomatické mikrocysty nevyžadujú žiadnu liečbu. Veľké makrocysty sa najčastejšie riešia punkciou a aspiráciou pod sonografickou kontrolou, často opakovane. Aspirovaný obsah by mal byť cytologicky vyšetrený, hlavne ak ide o prvú punkciu, resp. ak je obsah hemoragický. Pri abnormálnom cytologickom náleze v aspiráte, resp. pri cystách s intracystickou proliferáciou cystu chirurgicky extirpovať s bezpečnostným lemom a histologicky vyšetriť.
Sekrečná choroba
Výtok rôzneho obsahu bez súvisu s dojčením. Môže vznikať spontánne, alebo po kompresii na oblasť prsníka alebo areolomammilárny komplex. Výtok môže byť bilaterálny alebo jednostranný. Hemoragický obsah môže signalizivať aj premalígne, resp. malígne ochorenie !
Etiopatogenéza
- Duktektázie
- Patologické intraduktálne lézie
- intraduktálny papilóm
- hyperplázia
- DCIS
- invazívny karcinóm
- Galaktorea – anomálna produkcia mlieka
- nadprodukcia prolaktínu (nádory hypofýzy)
- nežiaduci účinok liekov (metyldopa, opioidy, antipsychotiká, SSRI)
Diagnostika
- USG vyšetrenie
- Mamografia
- MRI vyšetrenie
- Kultivačné vyšetrenie
- Histologické vyšetrenie
- Duktografia
V diagnostike sa uplatňuje klinické a zobrazovacie vyšetrenia (USG, mamografia, prípadne MRI). Vhodné doplniť aj bakteriologické vyšetrenie sekrétu. Pri
ložiskovom náleze je vhodné doplniť biopsiu a následne ložisko extirpovať. Rozsah duktektázií, či prípadnú intraduktálnu léziu môže posúdiť duktografia.
Liečba
- Konzervatívna liečba
- Chirurgická liečba
- Mikrodochektómia
- Dochektómia
Pri nehemoragickej sekrécii z jedného duktu je predpokladaná intraduktálna lézia a je indikovaná mikrodochektómia (odstránenie, resp. prerušenie patologicky secernujúceho duktu z periareolárneho rezu.
Pri sekrécii z viacerých duktov, resp. pri obojstrannej sekrečnej chorobe ide najčastejšie o benígny stav, pri ktorom je liečba konzervatívna. Ak je však
výtok častý a svojou intenzitou ženu obťažuje je nález indikovaný k dochektómii (odstránenie, resp. ligácia všetkých duktov pod bradavkou).
Tuková nekróza
Značná časť objemu pŕs je tvorená tukovým tkanivom. Pri poškodení tohto tkaniva traumou, chirurgickým zákrokom alebo rádioterapiou môže dôjsť k tukovej
nekróze, pri ktorej sa uvoľní tuk z buniek. V okolí dochádza ku tvorbe jazvy, kalcifikátov a granulačného tkaniva.
Zo zobrazovacích vyšetrení sa využíva mamografia a USG. Pri podozrení na malígne ochorenie je nutné doplniť biopsiu, resp. chirurgickú extirpáciu ložiska.
Radiálna jazva
Radiálna jazva je benígna prsníková lézia s jasne definovaným rádiologickým a patologickým obrazom (jazve podobné tkanivo). Priemerný vek výskytu je 40 – 60 rokov. Všeobecne platí, že termín radiálna jazva sa používa pre lézie menšie ako 1 cm a termín komplexná sklerotizujúca lézia pre lézie väčšie ako 1 cm.
Radiálna jazva býva často asociovaná s atypickou hyperpláziou (duktálnou alebo lobulárnou) a in situ alebo invazívnym karcinómom.
Vzhľadom na skutočnosť, že až 95% všetkých spikuloidkých lézií je tvorených malígnym tumorom, každá takáto lézia by mala byť chirurgicky excidovaná.
Zdroj: Zdroje a literatúra