Duplexná sonografia
Arteriálne zobrazenia
Základom USG vyšetrenia v angiológii je kombinácia dvojrozmerného (2D) zobrazenia, farebného dopplerovského mapovania a pulzne dopplerovského vyšetrenia. Pre kvalitné vyšetrenie je zásadné adekvátne nastavenie jednotlivých modalít.
Dvojrozmerné vyšetrenie arteriálneho systému umožní posúdiť prítomnosť a charakter plátov, zosilnenie komplexu tunica intima a tunica media, prítomnosť aneuryziem a iných patologických štruktúr.
Posúdenie stenotických lézii sa opiera najmä o pulzné dopplerovské vyšetrenie, kde k zhodnoteniu sú využívané prestenotické, intrastenotické a poststenotické zmeny rýchlosti a charakteru prietoku. Farebné mapovanie umožňuje posúdiť aj ďalšie zmeny, napríklad prítomnosť kinkingu alebo coilingu artérii, AV fistúl či toku v pseudoaneuryzmách.
Hypoechogénne štruktúry prominujúce do lumenu – mäkké, na lipidy bohaté pláty
Hypo- až anechogénné štruktúry – trombotické oklúzie
Hyperechogénne štruktúry s akustickým tieňom – fibrózne lézie, kalcifikácie
USG vyšetrením je možné posúdiť aj povrch plátu, napr. nerovnosť či exulcerácie svedčia pre komplikované pláty s vysokým rizikom embolizácie či oklúzie.
Arteriálna stenóza:
- Zvýšená intrastenotická rýchlosť
- Poststenotické turbulentné prúdenie
- Proximálna zmena pulzatility
- Distálna zmena pulzatility
Aneuryzma – vakovité či guľovité rozšírenie, často spojené s deviáciou aorty, pretože dilatujúca cieva sa zároveň predlžuje. V pokročilých štádiách je vo vaku nástenný trombotický lem.
Pseudoaneuryzma – dokázané prúdenie, ktoré má rotujúci charakter označovaný ako fenomén „jin-jang“, v krčku sa deteguje bidirekcionálne prúdenie („to-and-fro“), ktoré v systole plní dutinu aneuryzmy a v diastole evakuuje späť do natívnej tepny.
Disekcia – na UZ sa zobrazuje ako prítomnosť intimálneho flapu, ktorý oddeľuje falošný lumen od pravého. Je možné stanoviť miesto vstupu do falošného lumenu.
Arteriovenózne fistuly – zobrazenie vysokorýchlostného prúdenia z artérie do žily. Nález systolicko-diastolického prietoku. Pri masívnej dilatácii žily môže byť prítomné vnútrožilové prúdenie.
Venózne zobrazenia
Chronická venózna insuficiencia – diagnóza sa stanovuje na základe symptomatológie a objektívnych známok na DK. Cieľom USG vyšetrenia je predoperačná anatomická lokalizácia patofyziologických zmien (reflux, obštrukcia) v žilovom systéme na DK.
Medzi indikácie k USG vyšetreniu patrí:
- Plánovaná operácia
- Plánovaná skleroterapia
- Vredy predkolenia
- Podozrenie na inú patológiu – Bakerová cysta, varikoflebitída, flebotrombóza, podkožný nádor/cysta, lymfadenopatia, výpotok, hematom
Tromboflebitída (povrchová žilová trombóza) – je jednoznačná indikácia k USG vyšetreniu DK.
Dôvody na vyšetrenie:
- Klinickým vyšetrením nie je možné určiť/vylúčiť proximálne šírenie trombu kmeňom v. saphena
- Nové štúdie popisujú časté koincidencie tromboflebitídy a hlbokej žilovej trombózy
- Výrazná lokálna bolesť pri tromboflebitídy môže maskovať prítomnosť hlbokej žilovej trombozy
Flebotrombóza (hlboká žilová trombóza) – na základe klinického vyšetrenia je možné vysloviť podozrenie, ale nie je možné urobiť diagnostický záver. Každé klinické podozrenie na flebotrombózu musí byť overené zobrazovacou metódou (USG, RTG flebografia, CT flebografia, MR flebografia).
Metódou voľby a zlatým štandardom je USG vyšetrenie, ktoré ukáže chýbajúci prietok a prítomný trombus. Je možné popísať anatomickú lokalizáciu, stupeň obštrukcie, vonkajšiu kompresiu žily a patologické zmeny v okolí žily. Stačiteľnost žily UZ sondou vylučuje prítomnosť patologického obsahu (trombózy).
Pletysmografia
Pletysmografia je funkčné vyšetrenie cievneho systému použiteľné pre hodnotenie arteriálneho a žilového systému a čiastočne aj mikrocirkulácie. Princípom metódy je registrácia zmien objemu tkaniva v čase. Ide o doplnkové vyšetrenie a v kombinácii s ostatnými zobrazovacími metódami umožňuje získať lepšiu predstavu o cievnom zásobení vyšetrovanej oblasti.
Pneumatická (air) pletysmografia
APG využíva manžety naplnené vzduchom, obopínajúce jeden alebo viac úsekov končatiny. Zmeny objemu končatiny v krátkom časovom úseku zaznamenáva čidlo v prístroji.
Tenzometrická pletysmografia
SG-PG využíva tenký pás alebo trubičku s vodičom z odporového materiálu. Jeho roztiahnutím zmenou objemu končatiny dôjde k zmene elektrického odporu.
Fotopletysmografia
PPG využíva farebné svetlo (z LED diódy v čidle), ktoré preniká do tkaniva. Hĺbka prestupu svetelného lúča je asi 1-3mm, v závislosti na vlnovej dĺžke použitého svetla. V subepidermálnej vrstve dochádza k zmenám odrazu svetla v závislosti na náplni cievnych štruktúr.
Pozri tiež: Invazívne zobrazovacie metódy v cievnej chirurgii
Zdroj: Zdroje a literatúra