Hnisavý zápal kĺbu (septická artritída) je ochorenie kĺbov vyvolané infekčným agens (baktérie, huby, parazity), ktoré prenikli priamo do kĺbov. V drvivej väčšine prípadov ide o bakteriálnu infekciu. Infekcia sa do kĺbu môže dostať 2 spôsobmi – priamou cestou z okolia (úraz, osteomyelitída, po punkcii kĺbu), alebo hematogénnou cestou (hnisavé ložisko prstov, zubov a pod.). Septická artritída by mala byť včas rozpoznaná a liečená, pretože v krátkej dobe môže spôsobiť deštrukciu samotného kĺbu.
Etiopatogenéza
Medzi najčastejšie patogény asociované so septickou (pyogénnou) artritídou patria:
- Staphylococcus aureus, Staphylococcocus epidermidis
- Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes
- Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis
- E.coli
- Klebsiella pneumoniae
- Mycobacterium tuberculosis
- Neisseria gonorhoae
- Proteus mirabilis
- Pseudomonas aeruginosa
- Salmonella species
- Bacteroides fragilis
Medzi nepyogénne mikroorganizmy spôsobujúce artritídu patria:
- Borélie
- Vírusy
- Mykobaktérie
Základné rozdelenie septických artritíd:
- Negonokokové artritídy
- Gonokokové artritídy
Faktory ovplyvňujúce vývoj septickej artritídy:
- Vek – u novorodencoch a detí je častá akútna forma polyartritídy sprevádzaná bakterémiou, u dospelých sa môže vyskytnúť gonokoková artritída
- Pohlavie – diseminovaná gonokoková artritída je častejšia u menštruujúcich žien
- Venózne užívanie drog
- Trauma, chirurgický výkon, kĺbové náhrady
- Imunokompromitovaný pacient, imunosupresívna liečba
Rizikové faktory:
- Artritída v anamnéze: reumatoidná artritída, dnavá artritída, pseudodna
- Charcotová artropatia
- Kĺbové protézy
- Intraartikulárna kortikoterapia, systémová kortikoterapia
- Systémové autoimunitné ochorenia: systémový lupus erythematodes
- Diabetes mellitus
- Hypogamaglobulinémia
- Vek nad 80 rokov
Klinický obraz
Na základe počtu postihnutých kĺbov:
- Monoartritída – väčšinou negonokokové pyogénne artritídy, najčastejšie postihnuté koleno
- Oligoartritída
- Polyartritída
Klinické príznaky zápalu:
- Edém s erytémom kože nad postihnutým kĺbom
- Výrazná bolesť
- Triaška s horúčkou
- Celková slabosť
- Obmedzená hybnosť kĺbu
- Skalený, hnisavý punktát z kĺbu
Diagnostika
- Klinický nález – zvýšená náplň v kĺbe
- USG vyšetrenie
- Kultivačný nález
- Laboratórny nález – elevácia zápalových parametrov (leukocyty, CRP, prokalcitonín)
Terapia
- Konzervatívna liečba
- ATB najskôr empiricky (penicilín, makrolidy, cefalosporíny II. a III. generácie), neskôr podľa kultivácie a citlivosti
- Analgetiká
- Chirurgická liečba – ak je neúspešná konzervatívna liečba
- Incízia, drenáž, ev. laváž
Zdroj: Zdroje a literatúra